Miláno

Miláno (taliansky Milano, v milánskom dialekte Milan) je druhé najväčšie talianske mesto, hlavné mesto oblasti Lombardia a provincie Miláno. Je slávne ako mesto obchodu, bánk a módy, ako sídlo opery La Scala a futbalového klubu AC Milan. Je tu tiež veľká gotická katedrála a mnoho ďalších pamiatok. Mesto sa nachádza v nížine v západnej časti Lombardia a pretekajú ním len malé rieky (Lambrou, Olona Seveso), väčšinou pod zemou. Samo mesto má 1,3 milióna obyvateľov, s rozsiahlou a súvislou okolité aglomerácií až 4 miliónov.

História

Latinský názov mesta Mediolanum, z ktorého sa odvodzuje názov Milano, je zrejme keltského pôvodu a znamenal "mesto uprostred roviny". V piatom storočí pred nl tu bolo sídlisko keltských Insubrů, ktoré roku 222 pnl dobyli Rimania. Roku 293 za cisára Diokleciána sa stalo hlavným mestom západnej Rímskej ríše a roku 313 tu cisár Konštantín I. ediktom milánskym povolil v celej ríši kresťanstvo. Roku 402 mesto obliehali Visigóti a cisárska rezidencia sa presťahovala do Ravenny. Potom bolo mesto niekoľkokrát dobyté a zničené, roku 539 Longobardmi (odtiaľ názov provincie Lombardsko) a roku 774 je dobyl Karol Veľký a pričlenil k svojej ríši.

Roku 1162 je dobyl a vyplienil cisár Fridrich I. Barbarossa za účasti slovenského vojska kniežaťa Vladislava II., Ktorý za to dostal kráľovský titul. Dobývanie Milána, pri ktorom sa českí bojovníci vyznamenali odvahou, ale aj krutosťou, líči Dalimilova kronika. Čoskoro obnovenej mesto stálo na čele Lombard ligy miest (1167) a od roku 1184 sa stalo vojvodstvom, ktorému vládli rody Visconti a neskôr Sforza. Za nich sa Miláno stal jedným zo stredísk talianskej renesancie, ale aj Signoria a najmocnejším a najobsažnejší štátom na polostrove.

Roku 1515 dobyl mesto francúzsky kráľ František I., už roku 1525 je ale dobyl cisár Karol V. a mesto prešlo do držby španielskych Habsburgovcov. Od 18. storočí sa Miláno stal centrom novej opery: tri opery tu napísal Mozart a divadlo La Scala neskôr preslávili premiéry diel Belliniho, Donizettiho a Verdiho. Roku 1796 dobyl mesto Napoleon I., ktorý Miláno vyhlásil za hlavné mesto Talianskeho kráľovstva a dal sa v tunajšom dómu korunovať talianskym kráľom. Po Napoleonovom páde vrátil Viedenský kongres 1815 Lombardsko Rakúsku.

Protirakúsky povstanie v Miláne roku 1848 síce maršal Radecki po čase potlačil, no po porážke pri Solferine 1859 sa Rakúsko muselo Lombardia vzdať v prospech zjednocujúcej sa Talianska. V tomto zjednocovaní hral Miláno vedúcu úlohu a stal sa strediskom talianskeho priemyslu, železníc i financií. Roku 1919 tu Mussolini založil svoje fašistickej hnutia a odtiaľ zahájil 1922 svoj pochod na Rím. V okolí Milána bol tiež 1945 zajatý a popravený.

V povojnových rokoch sa do Milána sťahovali tisíce ľudí z južného Talianska a počet obyvateľov vyvrcholil roku 1971. Potom síce poklesol, ako sa ľudia sťahovali do okolia, v posledných rokoch ale opäť stúpa.

Pamiatky

* Dóm, postavený v rokoch 1386-1510, s priečelím prestavaným za Napoleona 1805, je svojimi rozmermi (dĺžka 157 m, šírka 92 m, výška klenby 45 ma výška centrálnej veže s pozlátenou sochou Madony 106 m) tretia najväčšia na svete a môže pojať až 40 tisíc ľudí. Vnútri je bohatá výzdoba, najmä renesančné a barokové.
* Divadlo La Scala, vystavané po požiari v rokoch 1776-1778 za cisárovnej Márie Terézie, má dnes cez 2800 miest a je jednou z najslávnejších operných scén.

Leonardo da Vinci: Posledná večera v Santa Maria delle Grazie

* Renesančný hrad rodiny Sforzu.
* Románska bazilika svätého Ambróza (Sant'Ambroggio, okolo r. 1100).
* Antická bazilika svätého Vavrinca (San Lorenzo, okolo r. 500, zariadená v 16. storočí).
* Biblioteca Ambrosiana, založená milánskym arcibiskupom Frederic Borromeo (1564-1631) ako prvá verejná knižnica na európskej pevnine, s veľkými zbierkami rukopisov a kresieb, najmä jedinečnou zbierkou kresieb Leonarda da Vinciho a jeho denníkov.
* Kostol Santa Maria delle Grazie s Leonardovo freskou Posledná večera (1405-1498).

Pohľad do Galérie Viktora Emanuela II z Piazza del Duomo

* Galéria Viktora Emanuela II je zastrešená pasáž zložená z dvoch na seba kolmých arkád so sklenenými stopy, ktoré v mieste svojho kríženia vytvřejí oktagonálny priestranstvá so sklenenou kupolou. Hlavným vstupom je monumentálny oblúk z Piazza del Duomo (Námestie Dómu) Stavba bola navrhnutá talianskym architektom Giuseppem Mengonim v roku 1861 a postavená počas rokov 1865 až 1877 a to primárne ako luxusné nákupné centrum, ktorým od ostáva iv súčasnosti.