Moria obmývajúce Talianske brehy

Ligúrske more (francúzsky Mer Ligure, taliansky Mar Ligure) je časťou Stredozemného mora. Nachádza sa v severnej časti medzi Ligurským pobrežím Talianska, Korzikou, Elbou a východnou časťou Francúzska: Azúrového pobrežia (francúzskej riviéry). Zaberá plochu približení 120 000 km ², jeho najväčšia hĺbka je 2 569 m. Medzi najvýznamnejšie prístavy na pobreží patrí Janov, La Spezia a Livorno

Tyrhénske more (taliansky Mar Tirreno, francúzsky Mer Tyrrhénienne) je časť Stredozemného mora leží západne od talianskej pevniny medzi ostrovmi Sardínia, Korzika a Sicília. Severne od neho sa nachádza Ligúrske more, na juhu otvorenej Stredozemné more a na východe spája Tyrhénske more s Iónskym morom Messinská úžina. Názov mora vznikol z gréckeho pomenovania etruských námorníkov: Tyrrhenoi.

More sa nachádza na zložitom systéme krajinských tektonických dosiek a je geologicky mladé. Súčasnú podobu ostrovov a pobrežia ovplyvnil vulkanizmus. Časti priekop a podmorských hôr sú tvorené oceánskou kôrou. Niektoré zdroje uvádzajú maximálnu hĺbku až 3840 metrov. Pobreží Tyrhénskeho mora je od čias staroveku osídlené vyspelými civilizáciami, viedli cez neho obchodné cesty a bolo dejiskom mnohých námorných bitiek. Námorníkov plaviacimi sa skôr cez oblasť mora boli Etruskovia, Gréci, Rimania, Vandali, Normani, Janovčania, Španieli a Francúzi. Rím má vďaka Tyrhénskému mori spojenie so zvyškom Stredozemného mora, tiež námorné cesty z Marseille az Janova na východ a na Suezskému prieplavu vedú cez Tyrhénske more. Najdôležitejším prístavom v oblasti je Gioia Tauro v Kalábrii.

V porovnaním so zvyškom Stredozemného mora má Tyrhénske more nízku bioproduktivitu. Biologicky významné sú skalnaté úseky pobrežia, kde sa vyskytujú červení koraly a langusty. Pobrežie Neapolskom zálive, Amalfinské pobrežie, pobrežie Sicílie a menšie ostrovy Capri alebo Ischia patrí od počiatkov modernej turistiky k najobľúbenejším turistickým oblastiam sveta.

Stredozemné more je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Áziou a Afrikou. S Atlantickým oceánom je spojené Gibraltárskym prielivom, s Čiernym morom prielivmi Dardanely a Bospor a Marmarským morom, s Červeným morom umelým Suezským prieplavom.

Severné pobrežie je členité s veľkými polostrovy Pyrenejským, Apeninským, Balkánskym a Malou Áziou. Južná (africké) pobrežie je pomerne málo členité.

Hrajte Talianske Loto

Stredomorie je kolískou mnohých vyspelých starovekých kultúr napr. Egypt, Grécko alebo Rím.

Iónske more (taliansky Mare Ionia, grécky Πέλαγος, albánsky Deti Jon) tvoria časť Stredozemného mora. Nachádza sa medzi Talianskom, Albánskom a Gréckom, južne od Jadranského mora s ktorým je spojené cez Otrantský prieliv. Na západe hraničí s Sicíliou a cez Messinskú prieliv je spojené s Tyrhénskym morom. Na východe sa nachádza množstvo ostrovov (Korfu, Ithaka) a cez Korintský prieplav je spojené s Egejským morom.

Súčasťou mora je aj Tarentský záliv, ktorý sa nachádza v jeho severozápadnej časti u juhovýchodného pobrežia Talianska.

Zaberá plochu 169 000 km ², jeho najväčšia hĺbka je 5 121 m.

Jadranské more čiže Jadran (taliansky Mare Adriatico, slovinsky Jadranskej morje, chorvátsky Jadranské more, po srbsky Јадранско море, albánsky Deti Adriatiku, grécky Αδριατική θάλασσα) je vedľajšia časť Stredozemného mora, ležiaca medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom, tj medzi Apeninami a Dinárskými horami. More zaberá plochu približne 160 000 km ², dlhé je 800 km a široké medzi 150 až 200 km. Na juhu je Otrantský prieliv, široký 71 km, ktorý spája Jadranské more s Iónskym morom. Priemerná slanosť vody činí 38,3 ‰, v severnej časti mora je o niečo nižšia vplyvom prítoku riečnej vody.
Vypočuť
Čítať foneticky