Desiatu etapu cyklistického Giro d'Italia vyhral Brit Cavendish

Britský cyklista Mark Cavendish zo stajne HTC-Highroad vyhral v záverečnom špurte utorkovej desiatu etapu Giro d'Italia, ktorá merala 159 kilometrov a viedla z Termoli do Teramo, český jazdec Roman Kreuziger obsadil tridsiatom priečku v rovnakom čase ako víťaz. V čele priebežného poradia zostal Španiel Alberto Contador.

Cavendish zaznamenal prvý etapový triumf na niektorom z prestížnych pretekov od minuloročnej Vuelty, na Giru ich potom má na konte už šesť. Pre výhru si v utorok došiel vďaka záverečnému špurte, ku ktorému nasadil 150 metrov pred cieľom, a porazil tak druhého Španiela Francisca Ventosa aj tretieho Alessandra Petacchiho z Talianska.

Kreuziger udržal kontakt s čelom pelotónu a do Teramo dorazil v hlavnej skupine. V priebežnom poradí tak udržal siedme miesto so stratou minúty a 41 sekúnd na Contadora. Druhý český zástupca na štarte Gira František Raboň bol v utorok 159., keď cieľom prešiel o minútu a 19 sekúnd neskôr ako Cavendish. Po desiatich etapách mu patrí 161. priečka.

Kreuzigra čakalo pred štartom utorňajšieho merania síl prekvapenie. Prvýkrát išiel v bielom drese najlepšieho mladého pretekára a tím ho ešte upravil, aby mu to pekne ladilo. "Dali mi biele kraťasy, bielu helmu a biele rukavičky, takže som bol celý v bielom. Nechali to poslať z fabriky, prišlo to ráno pred štartom," uviedol na svojom webe český jazdec. "Cítil som sa v tom zvláštne, predsa len celý v bielom, to je trochu nezvyk. Zajtra si preto možno vezmem aspon normálne tímovej kraťasy, to ostatné si nechám," smial sa český líder Astany.

Desiatu etapu označil za pokoj pred búrkou. "Dnes bolo prvýkrát trochu chladnejšie počasie a nebolo zlé si jeden deň opečiatkovať z toho slnka. Odišli troch ľudí a vzadu potom ťahali hlavne tímy HTC-Highroad a Quick-Step pre svoje šprintérmi Cavendishu s Ciolkem," ozrejmil. "My sme išli v pokoji, pretože zajtra je fakt ťažká etapa. Môže byť najťažšie na tohtoročnom Giru. Skoro stále sa ide po menších cestách a nie je tam meter roviny. Je to hore, dole a veľa ľudí to môže podceniť. Ja to tam celkom dobre poznám, išiel som tu pár pretekov ešte vo třiadvacítce, "dodal Kreuziger.

S priebehom utorkovej etapy bol spokojný aj Raboň, ktorého tímový kolega Cavendish klaní vyhral. "Dnes to bolo v pohode. I keď bolo včera voľno, tak už bola vidieť únava, navyše sa etapa išla v protivetre. Preto sa nikomu moc nechcelo do únikov, podaril sa až jednej trojicu jazdcov a to nám vyhovovalo," povedal na svojich webových stránkach český jazdec.

Väčší náskok než päť minút im ale súperovi nepovolili. "Kontrolovali sme to, aby sme v závere nemali toľko práce. V balíku už nie je toľko šprintérov, takže splavovanie je hlavne na nás," pokračoval Raboň. "Dnes to v závere vyšlo, tá práca za desať dní sa konečne prejavila. V závere sme to Cavemu rozbiehali ja, Rasmusen a Renshaw. V úplnom konci som z čela vypadol, ale tam už bola práca pre ostatné spolujazdca," ozrejmil.

Raboň rovnako ako Kreuziger tuší, že v stredu čaká cyklistov náročná etapa. "Budeme sa snažiť ušetriť sily na tú nasledujúcu. Tá je úplne rovinatá a bude posledná pre šprintérov Cava a Renshawa. Potom končí má práce pre šprintérov a začne pre Sivcova. Chceme mu pomôcť, aby sa udržal v popredí," dodal Raboň.

Giro d'Italia vyvrcholí v nedeľu 29. mája v Miláne.

Giro d'Italia - 10. etapa (Termoli - Teramo, 159 km): 1. Cavendish (V. Brit / HTC-Highroad) 4:00:49, 2. Ventoso (Šp. / Movistar), 3. Petacchi (Tal. / Lampre), 4. Ferrari (Tal. / Andron Giocattoli), 5. Appollonio (Tal. / Sky Procycling), 6. Chicchi (Tal. / Quick-Step), 7. Lodewyck (Biel. / Omega Pharma-Lotto), 8. Modolo (Tal. / Colnago - CSF Inox), 9. Kristoff (Nór. / BMC), 10. Gatto (Tal. / Farnese Vini - Neri Sottoli), ... 30. Kreuziger (ČR / Astana) všetci rovnaký čas, 159. RABOŇ (ČR / HTC-Highroad) +1:19.

Priebežné poradie (po desiatich etapách): 1. Contador (Šp. / Saxo Bank) 37:04:40, 2. Sjucou (Biel. / HTC-Highroad) +0:59, 3. Le Mevel (Fr. / Garmin) +1:19, 4. Nibali (Tal. / Liquigas) +1:21, 5. Scarponi (Tal. / Lampre) +1:28, 6. Arroyo (Šp. / Movistar) +1:37, 7. Kreuziger (ČR / Astana) +1:41, 8. Serpa (cca / Andron Giocattoli) +1:47, 9. Cataldi (Tal. / Quick-Step) +2:21, 10. Carrara (Tal. / Vacansoleil) rovnaký čas, ... 161. RABOŇ (ČR / HTC-Highroad) +1:13:04.

Najlacnejšie letenky do Ríma

Lacné letenky do Ríma

Rím je hlavné mesto Talianska. Je to mesto s pradávnou históriou, Rím je večné mesto. Vznik Ríma sa datuje až do doby pred 2 700 rokmi. Od tej doby sa postupne stával stále mocnejším a mocnejším. Žiadne iné mesto tej doby nedisponovalo takým vplyvom ako práve Rím.

Jeho vplyv bol taktiež silný v oblasti náboženskej. V roku 509 pred naším letopočtom boli vyhnaní najmocnejší etruskovia a vznikla rímska republika. Roku 270 pred naším letopočtom už Rím ovládal takmer celé územie Apeninského poloostrova (oblasť na ktorej sa nachádza súčasné Taliansko), ale to mu nestačilo. Rím sa začal zaujímať a expandovať taktiež do zámoria. Roku 100 nášho letopočtu už pod rímsky vplyv patrilo Španielsko, Grécko a aj Severná Afrika. Rastúca ríša ponúkala množstvo príležitostí jednotlivcom, túžiacich po nekonečnej moci.

Najlacnejšie letenky do Ríma

Konflikty o moc medzi silnými osobnosťami nakoniec zapríčinili rozpad republiky. Nejakú dobu bol vládcom diktátorský Július Caesar a jeho synovec Octavianus ako prvý rímsky císar prijal titul Augustus alebo vznešený. Za jeho vládnutie sa z mesta, doposiaľ budovaného prevažne z tehál, stal reprezentatívny stred ríše. Vznikali verejné budovy, fóra, kúpele, cirky, paláce a hlavným stavebným materiálom sa stal mramor.

Rím sa stal centrom kresťanskej viery. Koncom 4. storočia však začína vplyv Ríma upadať a väčšina politickej a kultúrnej moci sa presunula do nového mesta Konstantínopola, kde mal sídlo taktiež císar Konštantín Veľký. Je samozrejmé, že spolu s vplyvom začal upadať i samotný Rím. Úpadok sa prehĺbil i dvojitým dobytím. V roku 410 našeho letopočtu mesto dobyli a niekoľko dní plienili Alarichovi Vizigóti a v roku 455 Vandalovia pod vedením Geisericha.

Mesto bolo takmer po celú dobu stredoveku sídlom pápeža. Behom tzv. avignonského zajatia pápežov však bolo opustené veľkou časťou vyšších vrstiev, čo malo za následok ďalší úpadok.
V roku 1378 sa papežovia vrátili, no Rím už nebol o nič väčší ako dedina uprostred ruín. Rím svoje postavenie kresťanského stredu znovu získal až v polovici 15. storočia, za pápeža Mikuláša V. Vtedy sa začala nákladná prestavba mesta v renesančnom duchu. Následujúcich 200 rokov ho zkrášľovali renesanční a barokoví umelci.

V roku 1870 dostal Rím štatút hlavného mesta novo-zjednoteného Talianska.
Mesto Rím sa nachádza v regióne Campagna di Roma, čo je asi 30 kilometrov od Tyrhénskeho mora. Mestom preteká slávna rieka Tibera.

Lacné letenky do Ríma

Ak sa chystáte navštíviť Taliansko, Rím si určite pozrite. Nie nadarmo sa hovorí, že ak raz spoznáte Rím, už navždy si ho zamilujete. Pokiaľ obrátite naopak medzinárodný názov Roma, vznikne slovo Amor, zaujímavé, že?

Jackpot v Talianskej lotérii opäť rastie

Minulý rok padol rekordný jackpot v talianskom lote. Pre tých, čo nevedia, talianske loto je najbohatšia lotéria v Európe. Výška jackpotu v Talianskej lotérii SuperEnaLotto často narastie vysoko nad 100 miliónov Eur.

Ak máte chuť si zahrať, možete si kúpiť svoj šťastný tiket aj online.

Hrajte online a získate tieto výhody:
1. Získate loto tiket ZADARMO pre loto s najvyšším Jackpotom
2. 100% BONUS na prvý vklad, od 10 EUR až do 450 EUR
3. Získate až 80% ZĽAVY na tikety
4. Registrácia je BEZPLATNÁ

Ostrov Sicília

Sicília (taliansky Sicilia) je autonómna oblasť Talianska a najväčší ostrov v Stredozemnom mori. Jej brehy obmýva Stredozemné more, na východe ju od Kalábria delí Messinská úžina. Pred zjednotením Talianska v 19. storočia bola oblasť súčasťou Kráľovstvo Sicílie. Región má rozlohu 25 703 km ², 5 milióna obyvateľov a delí sa na 9 provincií. Hlavným mestom je Palermo. Na ostrove sa okrem taliančiny hovorí aj sicílčinou.

Dejiny

Starovek

Sicília prešla dlhú a tŕnistú cestu k podobe, v ktorej ju môžeme nájsť dnes. Prvými historicky doloženými obyvateľmi Sicília boli od 3. tisícročia pred Kr domorodí šikanovania. Národ, svojimi zvykmi sa podobajúce americkým indiánom, ktorý žil v počiatkoch na celej ploche ostrova, ale pod náporom ďalších vĺn osídlenia bol nútený presunúť sa do lesov. V ich životoch hralo veľmi dôležitú rolu náboženstvo, ktoré bolo orientované na živočíšnu ríšu.

Po 1 700 rokoch sikanské vlády na ostrov priplávali noví osadníci, Šikulová. Tí boli národom o niečo rozvinutejším a na rozdiel od šikanovania, ktorí sa živili prevažne lovom, si obživu zaisťovali poľnohospodárstvom. Postupom času sa im podarilo pôvodné sikanské obyvateľstvo vytlačiť prevažne do lesov a horských oblastí. Tretím významným sicílskym národom v staroveku boli Elymové, pochádzajúce pôvodne z Anatólie v Malej Ázii. Postupom času sa tento národ helenizoval. Jedným z najvýznamnejších politických centier Elymů bolo mesto Segesta.

V 8. storočia pred nl sa na Sicílii dostala dve veľmi silná staroveká impéria. Bola to aliancia gréckych mestských štátov, ktoré založili mestá ako Messina, Naxos, Zancle alebo Syracuse. Druhými osadníkmi bola námorná veľmoc Kartágo. Tento národ najväčších moreplavcov a priekopníkov námorného obchodu svojej doby založil na Sicílii mesto Palermo. Pravlasť Kartágincov alebo ak chcete Feničanov môžeme špecifikovať ako územie dnešného Libanonu. Centrom ich obchodu sa však neskôr stalo mesto Kartágo. Roku 480 pred Kr vo veľkej námornej aj pozemnej bitke aliancie sicílskych gréckych miest porazila Kartágincov a stala sa vládcom veľkej časti ostrova. Väčšina gréckych tyranov na Sicílii bola po tomto víťazstve podriadená Syrakuskému tyranovi Gelónovi. Nasledujúce kartáginský odvetný útok na Sicílii bol častí dlho pripravovaného plánu perzského kráľa Xerxa ​​I., ktoré chcel týmto manévrom zabrániť tomu, aby sicílska mesta pribehli na pomoc materskému pevninskému Grécku proti vpádu Peržanov. Perzský plán však na všetkých frontoch zlyhal a po prehranej námornej bitke pri Salamíne museli Peržania utiecť späť do Malej Ázie.

V rokoch 264-241 pred nl bojovalo Kartágo s Rímskym impériom v 1. púnskej vojne. Výsledkom tejto vojny bol aj presun Sicílie do správy Ríma. Tu začína šesť storočí vlády Rímskeho impéria na Sicílii, ktorá bola Rímu neoceniteľnú predsunutou základňou počas 2. púnskej vojny, v ktorej nakoniec porazil Kartágo. Rím spravoval Sicíliu až do roku 440, kedy bola dobytá Vandalmi, ktorí predtým vytlačili Rím iz jeho dŕžav v severnej Afrike. V roku 479 zaútočil na Rím ostrogótsky kráľ Teodorich a za dva roky dobyl Sicíliu, ktorú v tú dobu Vandali prenajali talianskemu šľachtici a kráľovi Odoaker. Teodorich potom začal platiť Vandalom stály tribút za dohodu o neútočení.

Roku 535 vyslal byzantský cisár Justinián svoju armádu, aby znovu získala Sicílii pod vládu vtedy už Východorímskej ríše čiže Byzantskej ríše. Po získaní vlády nad Sicíliou tu Byzantská ríša vládla po tri storočia. V čase rýchleho šírenia islamu po krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu nezostala ani Sicílie, ležiace cez more, stranou saracénských záujmov. Prvé Arabi sa na Sicílii vylodili v roku 655 a prišli z Damasku v Sýrii. Neskôr zaútočil ďalší arabský kontingent na Syracuse av roku 827 Saracéni zo severnej Afriky začali mohutnú inváziu na Sicíliu. Za dva roky získali Arabi pod svoju kontrolu Agrigento a ďalšie mestá, ale Syrakúzy odolali. V roku 831 sa na severozápade ostrova vylodila oveľa silnejší arabská armáda plávajúcu z Pyrenejského polostrova. V prvom roku dobyli Palermo, v roku 843 Messina a získali kontrolu nad úžinou medzi Sicíliou a Apeninským polostrovom. Posledná sicílska vyspať, Syracuse, padla roku 877. Arabi teda dobyli celú Sicíliu počas 50 rokov.

Stredovek

Ďalšími vládcovia Sicílie sa stali Normani, ktorí započali vojnu v roku 1060 pod vedením bratov d'Hauteville. Mali súhlas a dobrozdanie pápeža k vytlačeniu Arabov z ostrova. Po 30 rokoch bojov sa Normani stali neobmedzenými vládcami na ostrove av roku 1130 udelil pápež Sicílii v léno Rogerovi II., Ten potom k svojmu ostrovnému kráľovstvu pripojil aj pevninskú časť južného Talianska a stal sa prvým sicílskym kráľom. Normandskí králi totiž dedili titul sicílskeho panovníka po tri generácie, než Viliam III. zomrel bez následníka. Na trón potom zasadol manžel dcéry Rogera II. Konstancie, Henrich VII., Cisár Svätej ríše rímskej. Ich následníkom sa stal syn Fridrich I.

Roku 1266 sa vyhrotil spor medzi Normanmi a pápežom, ktorý viedol k vyslanie armády vedenej Karolom I., vojvodom z Anjou, na Sicíliu. Nejasných pomerov využil aragónsky kráľ Peter III. a Sicíliu dobyl. Ako nezávislé kráľovstvo, ktoré spravovali príbuzní kráľa Aragonského, vydržala Sicílie až do roku 1409, kedy bola pripojená k Aragonsku. Po krátkej dobe vlády Savojské a Habsburskej dynastie Sicílie v roku 1734 vstúpila do aliancie s Kráľovstvom Neapolským. V roku 1816 sa obe kráľovstvá spojili pod názvom Kráľovstvo Sicílie.

Novovek

K Taliansku bola Sicília pripojená v roku 1860 Giuseppem Garibaldim. Obyvateľstvo ostrova nenieslo pripojenie k Taliansku príliš dobre a podnikali časté rebélie, ktoré však boli vždy rýchlo a dôsledne potlačené. Mnoho Sicílčan sa preto aj vďaka zhoršujúcu sa hospodársku situáciu rozhodlo vysťahovať do zámoria, predovšetkým do USA, kde sú dodnes fungujúce sicílskej štvrti v širokej oblasti New Yorku alebo Chicaga. Na konci 19. storočia začala svoj vplyv na sicílskom území budovať Cosa Nostra, ktorá práve presahovala až do USA, kde sa vytvorila mafie, ktorá sa svojou mocou presadila aj do tamojšej politiky. Za druhej svetovej vojny stála Sicílie, čoby súčasť Taliansko, na strane nacistického Nemecka. Bola jeho základňou pre akcie v Stredomorí. V roku 1943 bola oslobodená spojeneckým vojskom. Aj vďaka vplyvu mafie, ktorá chcela zlepšiť svoju povesť spoluprácou z USA sa americkí a britskí vojaci vyloďovali na talianskej pevnine práve odtiaľto. Vplyv mafie zostal silný aj v neskoršom demokratickom období, ale ostrov sa začal rýchlo modernizovať. Veľký vplyv má tunajšia ťažba ropy a zemného plynu.

Moria obmývajúce Talianske brehy

Ligúrske more (francúzsky Mer Ligure, taliansky Mar Ligure) je časťou Stredozemného mora. Nachádza sa v severnej časti medzi Ligurským pobrežím Talianska, Korzikou, Elbou a východnou časťou Francúzska: Azúrového pobrežia (francúzskej riviéry). Zaberá plochu približení 120 000 km ², jeho najväčšia hĺbka je 2 569 m. Medzi najvýznamnejšie prístavy na pobreží patrí Janov, La Spezia a Livorno

Tyrhénske more (taliansky Mar Tirreno, francúzsky Mer Tyrrhénienne) je časť Stredozemného mora leží západne od talianskej pevniny medzi ostrovmi Sardínia, Korzika a Sicília. Severne od neho sa nachádza Ligúrske more, na juhu otvorenej Stredozemné more a na východe spája Tyrhénske more s Iónskym morom Messinská úžina. Názov mora vznikol z gréckeho pomenovania etruských námorníkov: Tyrrhenoi.

More sa nachádza na zložitom systéme krajinských tektonických dosiek a je geologicky mladé. Súčasnú podobu ostrovov a pobrežia ovplyvnil vulkanizmus. Časti priekop a podmorských hôr sú tvorené oceánskou kôrou. Niektoré zdroje uvádzajú maximálnu hĺbku až 3840 metrov. Pobreží Tyrhénskeho mora je od čias staroveku osídlené vyspelými civilizáciami, viedli cez neho obchodné cesty a bolo dejiskom mnohých námorných bitiek. Námorníkov plaviacimi sa skôr cez oblasť mora boli Etruskovia, Gréci, Rimania, Vandali, Normani, Janovčania, Španieli a Francúzi. Rím má vďaka Tyrhénskému mori spojenie so zvyškom Stredozemného mora, tiež námorné cesty z Marseille az Janova na východ a na Suezskému prieplavu vedú cez Tyrhénske more. Najdôležitejším prístavom v oblasti je Gioia Tauro v Kalábrii.

V porovnaním so zvyškom Stredozemného mora má Tyrhénske more nízku bioproduktivitu. Biologicky významné sú skalnaté úseky pobrežia, kde sa vyskytujú červení koraly a langusty. Pobrežie Neapolskom zálive, Amalfinské pobrežie, pobrežie Sicílie a menšie ostrovy Capri alebo Ischia patrí od počiatkov modernej turistiky k najobľúbenejším turistickým oblastiam sveta.

Stredozemné more je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Áziou a Afrikou. S Atlantickým oceánom je spojené Gibraltárskym prielivom, s Čiernym morom prielivmi Dardanely a Bospor a Marmarským morom, s Červeným morom umelým Suezským prieplavom.

Severné pobrežie je členité s veľkými polostrovy Pyrenejským, Apeninským, Balkánskym a Malou Áziou. Južná (africké) pobrežie je pomerne málo členité.

Hrajte Talianske Loto

Stredomorie je kolískou mnohých vyspelých starovekých kultúr napr. Egypt, Grécko alebo Rím.

Iónske more (taliansky Mare Ionia, grécky Πέλαγος, albánsky Deti Jon) tvoria časť Stredozemného mora. Nachádza sa medzi Talianskom, Albánskom a Gréckom, južne od Jadranského mora s ktorým je spojené cez Otrantský prieliv. Na západe hraničí s Sicíliou a cez Messinskú prieliv je spojené s Tyrhénskym morom. Na východe sa nachádza množstvo ostrovov (Korfu, Ithaka) a cez Korintský prieplav je spojené s Egejským morom.

Súčasťou mora je aj Tarentský záliv, ktorý sa nachádza v jeho severozápadnej časti u juhovýchodného pobrežia Talianska.

Zaberá plochu 169 000 km ², jeho najväčšia hĺbka je 5 121 m.

Jadranské more čiže Jadran (taliansky Mare Adriatico, slovinsky Jadranskej morje, chorvátsky Jadranské more, po srbsky Јадранско море, albánsky Deti Adriatiku, grécky Αδριατική θάλασσα) je vedľajšia časť Stredozemného mora, ležiaca medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom, tj medzi Apeninami a Dinárskými horami. More zaberá plochu približne 160 000 km ², dlhé je 800 km a široké medzi 150 až 200 km. Na juhu je Otrantský prieliv, široký 71 km, ktorý spája Jadranské more s Iónskym morom. Priemerná slanosť vody činí 38,3 ‰, v severnej časti mora je o niečo nižšia vplyvom prítoku riečnej vody.
Vypočuť
Čítať foneticky

Ministri EU hrozia hraničnými kontrolami ak Taliansko pustí afrických uprchlíkov

Ministri vnútra Európskej únie na rokovaní v Luxemburgu tvrdo kritizovali Taliansku kvôli udelenie povolenia na dočasný pobyt tuniským imigrantom. Niektoré štáty, predovšetkým Rakúsko a Francúzsko, dokonca pohrozili obnovením kontrol na hraniciach. Povolenie na pobyt totiž Tunisanom umožňuje, aby sa mohli voľne pohybovať v rámci celého schengenského systému.

"Tisíce, desiatky tisíc, možno stovky tisíc migrantov by mohli prísť z Tuniska. Toto nie je čisto talianska, taliansko-francúzska či francúzsko-talianska záležitosť. To je čisto európska záležitosť," povedal novinárom taliansky minister zahraničia Franco Frattini. Taliansko už dlhší čas žiada, aby si imigrantov rovnomerne rozdelili všetky členské štáty EÚ. Mnohé z nich to však odmieta s tým, že ide o čisto taliansku záležitosť.

"My nemôžeme akceptovať, že do Európy bude prúdiť veľa ekonomických migrantov cez Taliansko," uviedol nemecký minister vnútra Hans-Peter Friedrich. Nemecko sa pritom už samo ponúklo, že prijme zhruba stovku imigrantov, ale z Malty, ktorá je tiež zaplavená utečencov z krajín severnej Afriky, ktorými zmietajú nepokoje.

Nemecko, Francúzsko a najmä Rakúsko hrozí, že obnoví kontroly na hraniciach, ak si Taliansko s imigrantmi nedokáže poradiť. Podľa zdrojov ČTK už francúzske hliadky na hraniciach zadržali niekoľko Tunisanov a vrátili ich späť do Talianska. Zatiaľ ide však o jednotlivca.

Mnohí migranti cestou utonou. Taliansko čelí od januára, od pádu tuniského prezidenta Zina Abidin bin Aliho a od povstania v Líbyi, nebývalej vlne imigrácie. Dorazilo tam už cez 22 tisíc utečencov. Väčšinou sú to frankofónni imigranti a chcú do Francúzska.

Mnoho utečencov, ktorí smerujú cez more na juh Talianska, zahynie. Oficiálna štatistika mŕtvych neexistuje. Talianska charitatívne organizácie Fortress odhaduje, že v rokoch 2006 až 2008 prišlo v Stredozemnom mori o život na 3600 imigrantov.

Neotestovaná smernica?

Ministri na rokovaní Rady EÚ taktiež odmietli uplatniť smernicu, ktorá umožňuje poskytnúť utečencom dočasne ochranu členských štátov. Smernica vznikla v roku 2001 v reakcii na násilie v Kosove, ale zatiaľ nikdy nebola vyskúšaná, hoci sa občas objavujú návrhy na jej využitie počas najrôznejších kríz.

Väčšina členských štátov sa obáva, že by poskytovanie dočasnej ochrany viedlo k obrovskému prílivu imigrantov do Európy. Ochranu by pritom mohli získať len tí, ktorí sa nemôžu vrátiť do vlasti.

Ak by EÚ predsa len časom smernicu využila, každý štát by musel oznámiť, koľko je schopný prijať utečencov; išlo by sa o stovky až tisíce ľudí. Jednotlivé krajiny by im navyše museli poskytnúť na rok okamžitý vstup na pracovný trh a do sociálneho systému. Dočasnú ochranu je pritom možné poskytnúť na jeden rok a prípadne ju dvakrát predĺžiť, zakaždým o šesť mesiacov.

Jedinou možnosťou, ako sa môže Talianom či Malťanom od prílivu utečencov aspoň trochu uľaviť, zostáva prípadná ochota štátov niektoré imigrantov prijať. Podľa eurokomisárka pre vnútro Cecilie Malmströmová ochotu zatiaľ prejavili Belgicko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko a Slovensko, ktoré prijme asi desiatku utečencov, ktorí sú momentálne na Malte.

Palmová Riviéra

Východné pobrežie stredného Talianska má priaznivé klimatické podmienky, ktoré umožnujú príjemné prežitie dovolenky od mája do konca septembra. Palmovou riviérou je nazývaný úsek adriatického pobreží okolo mesta San Benedetto del Tronto, asi 100 km južne od Ancony, na dohľad od najvyššieho talianskeho hrebeňa Gran Sasso di Italia.

Najväčšia koncentrácia paliem prepožičiava tomuto pobrežiu exotický ráz a spolu so širokými piesočnatými plážami a azúrovými morom neporovnateľne čistejším ako v severných letoviskách je zárukou príjemne a aktívne strávenej dovolenky.

Turistické mesto San Benedetto del Tronto nachádzajúce sa vo vinohradníckej a rybárske oblasti je srdcom palmové riviéry. Niekoľkokilometrovej promenády lemujú tisícky urastených paliem. Množstvo plážových barov, rybársky prístav, dvakrát týždenne organizované trhy, štadión, dráhy pre jazdu na kolieskových korčuliach, bicykloch a možnosti spoločenského a športového vyžitia spestrujú preslnenú dovolenku.

Pláže sú z jemného piesku s miernym vstupom do mora, čo je optimálny predovšetkým pre detské radovánky. Pobrežie bolo ocenené modrou vlajkou Európskej únie.