10 naj miest v Taliansku, ktoré by ste mali vidieť

Je neuveriteľné, koľko Talianov zostáva na prázdniny doma. Kam by tiež cestovali, majú úchvatnú kultúru, kilometre dlhé pláže a biele vrcholky hôr v zime. Pozrite sa na desať miest, ktoré by ste v Taliansku určite nemali vynechať.









Benátky
Zrejme jedno z najromantickejších miest na svete a najslávnejšie mesto Talianska. Srdce milovníkov kultúry a pamiatok zaplesá, toľko galérií, múzeí, kostolov a bazilík na jednom mieste sa len tak nevidí. Pre romantické typy sú tu gondoly, počítajte však, že si za prechádzku mestom priplatíte. Dajte pozor na návštevu Benátok v lete, sú doslova zavalené turistami.
Benátky: nielen história, ale aj súčasná móda. V okolí je mnoho výhodných outletov, niektorí hotelieri pre svojich hostí zabezpečujú aj dopravu.

Miláno
Talianske mesto módy a dizajnu. Okrem štýlových obchodov a kaviarní však na každom rohu narazíte aj na jedinečnú architektúru, nenechajte si ujsť operu La Scala, alebo dychvyrážajúcu katedrálu (Duomo di Milano).




Verona a okolie jazier
Verona samozrejme ponúka omnoho viac než romantiku a príbeh Rómea a Júlie. Mesto je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a pri potulkách mestom narazíte na nádherné ruiny starovekých kostolov. Pár desiatok kilometrov od Verony leží populárne jazero Garda, ideálne pre športovú dovolenku. Nemali by ste si nechať ujsť ani jazerá Como alebo Maggiore.


Bologna
Bologna je centrom kulinárskeho sveta. Lasagne, tortellini, miestne zmrzlina, a mnohé ďalšie špeciality nenechajú váš jazyk na pochybách, že ste v jednej zo svetových gastro-metropol. Nezabudnite však na ostatné mestské pýchy: najstarší univerzitu na svete, renesančné vily a prestížnu galériu.

Florencia a Toskánsko
Caravaggio, Leonardo da Vinci, Michelangelo, výnimočné víno, krásna panoráma, nádherné pobrežie. Niet divu, že Florenciu a Toskánsko ročne navštívi vyše milión a pol turistov. Výlet do tejto snovej časti Talianska sa však vyplatí.


Rím
Hlavné mesto Talianska navštevujú ľudia hlavne z dvoch dôvodov. Mesto by vďaka architektúre a sochárstvu mohlo byť najväčším múzeom pod holým nebom na svete. Koloseum, Vatikán a Bazilika Sv Petra, Pantheon, Fontána di Trevi, vaše oči si skrátka neoddýchnu. Druhým dôvodom je preslávená káva.


Sorrento a pobrežie Amalfi
Tento cíp Talianska pod Rímom by mal byť na zozname každého cestovateľa. Dedinu Sorrento môžete brať ako východiskový bod pre výlety do Pompejí, alebo si "len" vychutnať miestne víno, krásne pláže a ostrov Capri (tu nezabudnite na známu úchvatnú jaskynu Blue Grotto). Nádherné amalfské pobrežie stojí za precestovanie autom, poslúžia vám miestne požičovne.

Sardínia
Jeden z najkrajších ostrovov v Stredozemnom mori je stále relatívne nezničený od turistov. Hoci tu trávia dovolenky futbalisti i bohatí Taliani, každý si tu môže nájsť svoj kúsok pokoja a priezračného mora. V lete býva Sardínia opäť celkom preplnená turistami, ale vďaka tomu, že na ostrove nie je toľko rekreačných stredísk, zostáva zachovaný prírodný ráz.


Sicília
Najväčší stredomorský ostrov ponúka rovnaké prírodné krásy ako Sardínia, výletom na Sicíliu však ušetríte veľa peňazí. Klasická biela architektúra, priezračné more, vynikajúce ryby a víno, miestna hudba - Sicília je ideálne miesto na odpočinok.


Apulia
Mnohí by možno "taliansky podpätok" do desiatich naj nezaradili, Apulia je však neskazená, turistov málo, naozajstné Taliansko. Krásne barokové mestá, malebné olivové háje, ovocné sady, výborná kuchyňa a priezračné more.

Najobľúbenejšie miesta v Taliansku, kam sa najviac jazdí na dovolenku

Taliansko je jednou z najpopulárnejších dovolenkových destinácií, ktorú naši turisti vyhľadávajú.

Kam Slováci najviac cestujú do Talianska k moru

severné Talianska (Bibione, Rimini)
Kalábria
Gargáno
Apulie
Ischia

Najlepšie talianske pláže
Východné (jadranské) pobrežie:

Palmová riviéra - pláže v Grottammare a San Benedetto
pláže na polostrove Conero
oblasť Apúlia, pláže na polostrove Gargano pri meste Vieste

Západné pobrežie:

pláže na ostrove Sardínia
ostrov Ischia - pláž San Montano, pláž Cava dell'Isola


Južné Taliansko

Kalábria - pláže pri Capo Vaticano s výhľadom na Stromboli, neďaleko historického mesta Tropea

Severné a severozápadné Taliansko

pláže na Ligúrske riviére, napr Ventimiglia - pláž Balz Rossi

Najpopulárnejšie mestá:

Rím
Benátky
Florencia

Desiatu etapu cyklistického Giro d'Italia vyhral Brit Cavendish

Britský cyklista Mark Cavendish zo stajne HTC-Highroad vyhral v záverečnom špurte utorkovej desiatu etapu Giro d'Italia, ktorá merala 159 kilometrov a viedla z Termoli do Teramo, český jazdec Roman Kreuziger obsadil tridsiatom priečku v rovnakom čase ako víťaz. V čele priebežného poradia zostal Španiel Alberto Contador.

Cavendish zaznamenal prvý etapový triumf na niektorom z prestížnych pretekov od minuloročnej Vuelty, na Giru ich potom má na konte už šesť. Pre výhru si v utorok došiel vďaka záverečnému špurte, ku ktorému nasadil 150 metrov pred cieľom, a porazil tak druhého Španiela Francisca Ventosa aj tretieho Alessandra Petacchiho z Talianska.

Kreuziger udržal kontakt s čelom pelotónu a do Teramo dorazil v hlavnej skupine. V priebežnom poradí tak udržal siedme miesto so stratou minúty a 41 sekúnd na Contadora. Druhý český zástupca na štarte Gira František Raboň bol v utorok 159., keď cieľom prešiel o minútu a 19 sekúnd neskôr ako Cavendish. Po desiatich etapách mu patrí 161. priečka.

Kreuzigra čakalo pred štartom utorňajšieho merania síl prekvapenie. Prvýkrát išiel v bielom drese najlepšieho mladého pretekára a tím ho ešte upravil, aby mu to pekne ladilo. "Dali mi biele kraťasy, bielu helmu a biele rukavičky, takže som bol celý v bielom. Nechali to poslať z fabriky, prišlo to ráno pred štartom," uviedol na svojom webe český jazdec. "Cítil som sa v tom zvláštne, predsa len celý v bielom, to je trochu nezvyk. Zajtra si preto možno vezmem aspon normálne tímovej kraťasy, to ostatné si nechám," smial sa český líder Astany.

Desiatu etapu označil za pokoj pred búrkou. "Dnes bolo prvýkrát trochu chladnejšie počasie a nebolo zlé si jeden deň opečiatkovať z toho slnka. Odišli troch ľudí a vzadu potom ťahali hlavne tímy HTC-Highroad a Quick-Step pre svoje šprintérmi Cavendishu s Ciolkem," ozrejmil. "My sme išli v pokoji, pretože zajtra je fakt ťažká etapa. Môže byť najťažšie na tohtoročnom Giru. Skoro stále sa ide po menších cestách a nie je tam meter roviny. Je to hore, dole a veľa ľudí to môže podceniť. Ja to tam celkom dobre poznám, išiel som tu pár pretekov ešte vo třiadvacítce, "dodal Kreuziger.

S priebehom utorkovej etapy bol spokojný aj Raboň, ktorého tímový kolega Cavendish klaní vyhral. "Dnes to bolo v pohode. I keď bolo včera voľno, tak už bola vidieť únava, navyše sa etapa išla v protivetre. Preto sa nikomu moc nechcelo do únikov, podaril sa až jednej trojicu jazdcov a to nám vyhovovalo," povedal na svojich webových stránkach český jazdec.

Väčší náskok než päť minút im ale súperovi nepovolili. "Kontrolovali sme to, aby sme v závere nemali toľko práce. V balíku už nie je toľko šprintérov, takže splavovanie je hlavne na nás," pokračoval Raboň. "Dnes to v závere vyšlo, tá práca za desať dní sa konečne prejavila. V závere sme to Cavemu rozbiehali ja, Rasmusen a Renshaw. V úplnom konci som z čela vypadol, ale tam už bola práca pre ostatné spolujazdca," ozrejmil.

Raboň rovnako ako Kreuziger tuší, že v stredu čaká cyklistov náročná etapa. "Budeme sa snažiť ušetriť sily na tú nasledujúcu. Tá je úplne rovinatá a bude posledná pre šprintérov Cava a Renshawa. Potom končí má práce pre šprintérov a začne pre Sivcova. Chceme mu pomôcť, aby sa udržal v popredí," dodal Raboň.

Giro d'Italia vyvrcholí v nedeľu 29. mája v Miláne.

Giro d'Italia - 10. etapa (Termoli - Teramo, 159 km): 1. Cavendish (V. Brit / HTC-Highroad) 4:00:49, 2. Ventoso (Šp. / Movistar), 3. Petacchi (Tal. / Lampre), 4. Ferrari (Tal. / Andron Giocattoli), 5. Appollonio (Tal. / Sky Procycling), 6. Chicchi (Tal. / Quick-Step), 7. Lodewyck (Biel. / Omega Pharma-Lotto), 8. Modolo (Tal. / Colnago - CSF Inox), 9. Kristoff (Nór. / BMC), 10. Gatto (Tal. / Farnese Vini - Neri Sottoli), ... 30. Kreuziger (ČR / Astana) všetci rovnaký čas, 159. RABOŇ (ČR / HTC-Highroad) +1:19.

Priebežné poradie (po desiatich etapách): 1. Contador (Šp. / Saxo Bank) 37:04:40, 2. Sjucou (Biel. / HTC-Highroad) +0:59, 3. Le Mevel (Fr. / Garmin) +1:19, 4. Nibali (Tal. / Liquigas) +1:21, 5. Scarponi (Tal. / Lampre) +1:28, 6. Arroyo (Šp. / Movistar) +1:37, 7. Kreuziger (ČR / Astana) +1:41, 8. Serpa (cca / Andron Giocattoli) +1:47, 9. Cataldi (Tal. / Quick-Step) +2:21, 10. Carrara (Tal. / Vacansoleil) rovnaký čas, ... 161. RABOŇ (ČR / HTC-Highroad) +1:13:04.

Najlacnejšie letenky do Ríma

Lacné letenky do Ríma

Rím je hlavné mesto Talianska. Je to mesto s pradávnou históriou, Rím je večné mesto. Vznik Ríma sa datuje až do doby pred 2 700 rokmi. Od tej doby sa postupne stával stále mocnejším a mocnejším. Žiadne iné mesto tej doby nedisponovalo takým vplyvom ako práve Rím.

Jeho vplyv bol taktiež silný v oblasti náboženskej. V roku 509 pred naším letopočtom boli vyhnaní najmocnejší etruskovia a vznikla rímska republika. Roku 270 pred naším letopočtom už Rím ovládal takmer celé územie Apeninského poloostrova (oblasť na ktorej sa nachádza súčasné Taliansko), ale to mu nestačilo. Rím sa začal zaujímať a expandovať taktiež do zámoria. Roku 100 nášho letopočtu už pod rímsky vplyv patrilo Španielsko, Grécko a aj Severná Afrika. Rastúca ríša ponúkala množstvo príležitostí jednotlivcom, túžiacich po nekonečnej moci.

Najlacnejšie letenky do Ríma

Konflikty o moc medzi silnými osobnosťami nakoniec zapríčinili rozpad republiky. Nejakú dobu bol vládcom diktátorský Július Caesar a jeho synovec Octavianus ako prvý rímsky císar prijal titul Augustus alebo vznešený. Za jeho vládnutie sa z mesta, doposiaľ budovaného prevažne z tehál, stal reprezentatívny stred ríše. Vznikali verejné budovy, fóra, kúpele, cirky, paláce a hlavným stavebným materiálom sa stal mramor.

Rím sa stal centrom kresťanskej viery. Koncom 4. storočia však začína vplyv Ríma upadať a väčšina politickej a kultúrnej moci sa presunula do nového mesta Konstantínopola, kde mal sídlo taktiež císar Konštantín Veľký. Je samozrejmé, že spolu s vplyvom začal upadať i samotný Rím. Úpadok sa prehĺbil i dvojitým dobytím. V roku 410 našeho letopočtu mesto dobyli a niekoľko dní plienili Alarichovi Vizigóti a v roku 455 Vandalovia pod vedením Geisericha.

Mesto bolo takmer po celú dobu stredoveku sídlom pápeža. Behom tzv. avignonského zajatia pápežov však bolo opustené veľkou časťou vyšších vrstiev, čo malo za následok ďalší úpadok.
V roku 1378 sa papežovia vrátili, no Rím už nebol o nič väčší ako dedina uprostred ruín. Rím svoje postavenie kresťanského stredu znovu získal až v polovici 15. storočia, za pápeža Mikuláša V. Vtedy sa začala nákladná prestavba mesta v renesančnom duchu. Následujúcich 200 rokov ho zkrášľovali renesanční a barokoví umelci.

V roku 1870 dostal Rím štatút hlavného mesta novo-zjednoteného Talianska.
Mesto Rím sa nachádza v regióne Campagna di Roma, čo je asi 30 kilometrov od Tyrhénskeho mora. Mestom preteká slávna rieka Tibera.

Lacné letenky do Ríma

Ak sa chystáte navštíviť Taliansko, Rím si určite pozrite. Nie nadarmo sa hovorí, že ak raz spoznáte Rím, už navždy si ho zamilujete. Pokiaľ obrátite naopak medzinárodný názov Roma, vznikne slovo Amor, zaujímavé, že?

Jackpot v Talianskej lotérii opäť rastie

Minulý rok padol rekordný jackpot v talianskom lote. Pre tých, čo nevedia, talianske loto je najbohatšia lotéria v Európe. Výška jackpotu v Talianskej lotérii SuperEnaLotto často narastie vysoko nad 100 miliónov Eur.

Ak máte chuť si zahrať, možete si kúpiť svoj šťastný tiket aj online.

Hrajte online a získate tieto výhody:
1. Získate loto tiket ZADARMO pre loto s najvyšším Jackpotom
2. 100% BONUS na prvý vklad, od 10 EUR až do 450 EUR
3. Získate až 80% ZĽAVY na tikety
4. Registrácia je BEZPLATNÁ

Ostrov Sicília

Sicília (taliansky Sicilia) je autonómna oblasť Talianska a najväčší ostrov v Stredozemnom mori. Jej brehy obmýva Stredozemné more, na východe ju od Kalábria delí Messinská úžina. Pred zjednotením Talianska v 19. storočia bola oblasť súčasťou Kráľovstvo Sicílie. Región má rozlohu 25 703 km ², 5 milióna obyvateľov a delí sa na 9 provincií. Hlavným mestom je Palermo. Na ostrove sa okrem taliančiny hovorí aj sicílčinou.

Dejiny

Starovek

Sicília prešla dlhú a tŕnistú cestu k podobe, v ktorej ju môžeme nájsť dnes. Prvými historicky doloženými obyvateľmi Sicília boli od 3. tisícročia pred Kr domorodí šikanovania. Národ, svojimi zvykmi sa podobajúce americkým indiánom, ktorý žil v počiatkoch na celej ploche ostrova, ale pod náporom ďalších vĺn osídlenia bol nútený presunúť sa do lesov. V ich životoch hralo veľmi dôležitú rolu náboženstvo, ktoré bolo orientované na živočíšnu ríšu.

Po 1 700 rokoch sikanské vlády na ostrov priplávali noví osadníci, Šikulová. Tí boli národom o niečo rozvinutejším a na rozdiel od šikanovania, ktorí sa živili prevažne lovom, si obživu zaisťovali poľnohospodárstvom. Postupom času sa im podarilo pôvodné sikanské obyvateľstvo vytlačiť prevažne do lesov a horských oblastí. Tretím významným sicílskym národom v staroveku boli Elymové, pochádzajúce pôvodne z Anatólie v Malej Ázii. Postupom času sa tento národ helenizoval. Jedným z najvýznamnejších politických centier Elymů bolo mesto Segesta.

V 8. storočia pred nl sa na Sicílii dostala dve veľmi silná staroveká impéria. Bola to aliancia gréckych mestských štátov, ktoré založili mestá ako Messina, Naxos, Zancle alebo Syracuse. Druhými osadníkmi bola námorná veľmoc Kartágo. Tento národ najväčších moreplavcov a priekopníkov námorného obchodu svojej doby založil na Sicílii mesto Palermo. Pravlasť Kartágincov alebo ak chcete Feničanov môžeme špecifikovať ako územie dnešného Libanonu. Centrom ich obchodu sa však neskôr stalo mesto Kartágo. Roku 480 pred Kr vo veľkej námornej aj pozemnej bitke aliancie sicílskych gréckych miest porazila Kartágincov a stala sa vládcom veľkej časti ostrova. Väčšina gréckych tyranov na Sicílii bola po tomto víťazstve podriadená Syrakuskému tyranovi Gelónovi. Nasledujúce kartáginský odvetný útok na Sicílii bol častí dlho pripravovaného plánu perzského kráľa Xerxa ​​I., ktoré chcel týmto manévrom zabrániť tomu, aby sicílska mesta pribehli na pomoc materskému pevninskému Grécku proti vpádu Peržanov. Perzský plán však na všetkých frontoch zlyhal a po prehranej námornej bitke pri Salamíne museli Peržania utiecť späť do Malej Ázie.

V rokoch 264-241 pred nl bojovalo Kartágo s Rímskym impériom v 1. púnskej vojne. Výsledkom tejto vojny bol aj presun Sicílie do správy Ríma. Tu začína šesť storočí vlády Rímskeho impéria na Sicílii, ktorá bola Rímu neoceniteľnú predsunutou základňou počas 2. púnskej vojny, v ktorej nakoniec porazil Kartágo. Rím spravoval Sicíliu až do roku 440, kedy bola dobytá Vandalmi, ktorí predtým vytlačili Rím iz jeho dŕžav v severnej Afrike. V roku 479 zaútočil na Rím ostrogótsky kráľ Teodorich a za dva roky dobyl Sicíliu, ktorú v tú dobu Vandali prenajali talianskemu šľachtici a kráľovi Odoaker. Teodorich potom začal platiť Vandalom stály tribút za dohodu o neútočení.

Roku 535 vyslal byzantský cisár Justinián svoju armádu, aby znovu získala Sicílii pod vládu vtedy už Východorímskej ríše čiže Byzantskej ríše. Po získaní vlády nad Sicíliou tu Byzantská ríša vládla po tri storočia. V čase rýchleho šírenia islamu po krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu nezostala ani Sicílie, ležiace cez more, stranou saracénských záujmov. Prvé Arabi sa na Sicílii vylodili v roku 655 a prišli z Damasku v Sýrii. Neskôr zaútočil ďalší arabský kontingent na Syracuse av roku 827 Saracéni zo severnej Afriky začali mohutnú inváziu na Sicíliu. Za dva roky získali Arabi pod svoju kontrolu Agrigento a ďalšie mestá, ale Syrakúzy odolali. V roku 831 sa na severozápade ostrova vylodila oveľa silnejší arabská armáda plávajúcu z Pyrenejského polostrova. V prvom roku dobyli Palermo, v roku 843 Messina a získali kontrolu nad úžinou medzi Sicíliou a Apeninským polostrovom. Posledná sicílska vyspať, Syracuse, padla roku 877. Arabi teda dobyli celú Sicíliu počas 50 rokov.

Stredovek

Ďalšími vládcovia Sicílie sa stali Normani, ktorí započali vojnu v roku 1060 pod vedením bratov d'Hauteville. Mali súhlas a dobrozdanie pápeža k vytlačeniu Arabov z ostrova. Po 30 rokoch bojov sa Normani stali neobmedzenými vládcami na ostrove av roku 1130 udelil pápež Sicílii v léno Rogerovi II., Ten potom k svojmu ostrovnému kráľovstvu pripojil aj pevninskú časť južného Talianska a stal sa prvým sicílskym kráľom. Normandskí králi totiž dedili titul sicílskeho panovníka po tri generácie, než Viliam III. zomrel bez následníka. Na trón potom zasadol manžel dcéry Rogera II. Konstancie, Henrich VII., Cisár Svätej ríše rímskej. Ich následníkom sa stal syn Fridrich I.

Roku 1266 sa vyhrotil spor medzi Normanmi a pápežom, ktorý viedol k vyslanie armády vedenej Karolom I., vojvodom z Anjou, na Sicíliu. Nejasných pomerov využil aragónsky kráľ Peter III. a Sicíliu dobyl. Ako nezávislé kráľovstvo, ktoré spravovali príbuzní kráľa Aragonského, vydržala Sicílie až do roku 1409, kedy bola pripojená k Aragonsku. Po krátkej dobe vlády Savojské a Habsburskej dynastie Sicílie v roku 1734 vstúpila do aliancie s Kráľovstvom Neapolským. V roku 1816 sa obe kráľovstvá spojili pod názvom Kráľovstvo Sicílie.

Novovek

K Taliansku bola Sicília pripojená v roku 1860 Giuseppem Garibaldim. Obyvateľstvo ostrova nenieslo pripojenie k Taliansku príliš dobre a podnikali časté rebélie, ktoré však boli vždy rýchlo a dôsledne potlačené. Mnoho Sicílčan sa preto aj vďaka zhoršujúcu sa hospodársku situáciu rozhodlo vysťahovať do zámoria, predovšetkým do USA, kde sú dodnes fungujúce sicílskej štvrti v širokej oblasti New Yorku alebo Chicaga. Na konci 19. storočia začala svoj vplyv na sicílskom území budovať Cosa Nostra, ktorá práve presahovala až do USA, kde sa vytvorila mafie, ktorá sa svojou mocou presadila aj do tamojšej politiky. Za druhej svetovej vojny stála Sicílie, čoby súčasť Taliansko, na strane nacistického Nemecka. Bola jeho základňou pre akcie v Stredomorí. V roku 1943 bola oslobodená spojeneckým vojskom. Aj vďaka vplyvu mafie, ktorá chcela zlepšiť svoju povesť spoluprácou z USA sa americkí a britskí vojaci vyloďovali na talianskej pevnine práve odtiaľto. Vplyv mafie zostal silný aj v neskoršom demokratickom období, ale ostrov sa začal rýchlo modernizovať. Veľký vplyv má tunajšia ťažba ropy a zemného plynu.

Moria obmývajúce Talianske brehy

Ligúrske more (francúzsky Mer Ligure, taliansky Mar Ligure) je časťou Stredozemného mora. Nachádza sa v severnej časti medzi Ligurským pobrežím Talianska, Korzikou, Elbou a východnou časťou Francúzska: Azúrového pobrežia (francúzskej riviéry). Zaberá plochu približení 120 000 km ², jeho najväčšia hĺbka je 2 569 m. Medzi najvýznamnejšie prístavy na pobreží patrí Janov, La Spezia a Livorno

Tyrhénske more (taliansky Mar Tirreno, francúzsky Mer Tyrrhénienne) je časť Stredozemného mora leží západne od talianskej pevniny medzi ostrovmi Sardínia, Korzika a Sicília. Severne od neho sa nachádza Ligúrske more, na juhu otvorenej Stredozemné more a na východe spája Tyrhénske more s Iónskym morom Messinská úžina. Názov mora vznikol z gréckeho pomenovania etruských námorníkov: Tyrrhenoi.

More sa nachádza na zložitom systéme krajinských tektonických dosiek a je geologicky mladé. Súčasnú podobu ostrovov a pobrežia ovplyvnil vulkanizmus. Časti priekop a podmorských hôr sú tvorené oceánskou kôrou. Niektoré zdroje uvádzajú maximálnu hĺbku až 3840 metrov. Pobreží Tyrhénskeho mora je od čias staroveku osídlené vyspelými civilizáciami, viedli cez neho obchodné cesty a bolo dejiskom mnohých námorných bitiek. Námorníkov plaviacimi sa skôr cez oblasť mora boli Etruskovia, Gréci, Rimania, Vandali, Normani, Janovčania, Španieli a Francúzi. Rím má vďaka Tyrhénskému mori spojenie so zvyškom Stredozemného mora, tiež námorné cesty z Marseille az Janova na východ a na Suezskému prieplavu vedú cez Tyrhénske more. Najdôležitejším prístavom v oblasti je Gioia Tauro v Kalábrii.

V porovnaním so zvyškom Stredozemného mora má Tyrhénske more nízku bioproduktivitu. Biologicky významné sú skalnaté úseky pobrežia, kde sa vyskytujú červení koraly a langusty. Pobrežie Neapolskom zálive, Amalfinské pobrežie, pobrežie Sicílie a menšie ostrovy Capri alebo Ischia patrí od počiatkov modernej turistiky k najobľúbenejším turistickým oblastiam sveta.

Stredozemné more je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Áziou a Afrikou. S Atlantickým oceánom je spojené Gibraltárskym prielivom, s Čiernym morom prielivmi Dardanely a Bospor a Marmarským morom, s Červeným morom umelým Suezským prieplavom.

Severné pobrežie je členité s veľkými polostrovy Pyrenejským, Apeninským, Balkánskym a Malou Áziou. Južná (africké) pobrežie je pomerne málo členité.

Hrajte Talianske Loto

Stredomorie je kolískou mnohých vyspelých starovekých kultúr napr. Egypt, Grécko alebo Rím.

Iónske more (taliansky Mare Ionia, grécky Πέλαγος, albánsky Deti Jon) tvoria časť Stredozemného mora. Nachádza sa medzi Talianskom, Albánskom a Gréckom, južne od Jadranského mora s ktorým je spojené cez Otrantský prieliv. Na západe hraničí s Sicíliou a cez Messinskú prieliv je spojené s Tyrhénskym morom. Na východe sa nachádza množstvo ostrovov (Korfu, Ithaka) a cez Korintský prieplav je spojené s Egejským morom.

Súčasťou mora je aj Tarentský záliv, ktorý sa nachádza v jeho severozápadnej časti u juhovýchodného pobrežia Talianska.

Zaberá plochu 169 000 km ², jeho najväčšia hĺbka je 5 121 m.

Jadranské more čiže Jadran (taliansky Mare Adriatico, slovinsky Jadranskej morje, chorvátsky Jadranské more, po srbsky Јадранско море, albánsky Deti Adriatiku, grécky Αδριατική θάλασσα) je vedľajšia časť Stredozemného mora, ležiaca medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom, tj medzi Apeninami a Dinárskými horami. More zaberá plochu približne 160 000 km ², dlhé je 800 km a široké medzi 150 až 200 km. Na juhu je Otrantský prieliv, široký 71 km, ktorý spája Jadranské more s Iónskym morom. Priemerná slanosť vody činí 38,3 ‰, v severnej časti mora je o niečo nižšia vplyvom prítoku riečnej vody.
Vypočuť
Čítať foneticky

Ministri EU hrozia hraničnými kontrolami ak Taliansko pustí afrických uprchlíkov

Ministri vnútra Európskej únie na rokovaní v Luxemburgu tvrdo kritizovali Taliansku kvôli udelenie povolenia na dočasný pobyt tuniským imigrantom. Niektoré štáty, predovšetkým Rakúsko a Francúzsko, dokonca pohrozili obnovením kontrol na hraniciach. Povolenie na pobyt totiž Tunisanom umožňuje, aby sa mohli voľne pohybovať v rámci celého schengenského systému.

"Tisíce, desiatky tisíc, možno stovky tisíc migrantov by mohli prísť z Tuniska. Toto nie je čisto talianska, taliansko-francúzska či francúzsko-talianska záležitosť. To je čisto európska záležitosť," povedal novinárom taliansky minister zahraničia Franco Frattini. Taliansko už dlhší čas žiada, aby si imigrantov rovnomerne rozdelili všetky členské štáty EÚ. Mnohé z nich to však odmieta s tým, že ide o čisto taliansku záležitosť.

"My nemôžeme akceptovať, že do Európy bude prúdiť veľa ekonomických migrantov cez Taliansko," uviedol nemecký minister vnútra Hans-Peter Friedrich. Nemecko sa pritom už samo ponúklo, že prijme zhruba stovku imigrantov, ale z Malty, ktorá je tiež zaplavená utečencov z krajín severnej Afriky, ktorými zmietajú nepokoje.

Nemecko, Francúzsko a najmä Rakúsko hrozí, že obnoví kontroly na hraniciach, ak si Taliansko s imigrantmi nedokáže poradiť. Podľa zdrojov ČTK už francúzske hliadky na hraniciach zadržali niekoľko Tunisanov a vrátili ich späť do Talianska. Zatiaľ ide však o jednotlivca.

Mnohí migranti cestou utonou. Taliansko čelí od januára, od pádu tuniského prezidenta Zina Abidin bin Aliho a od povstania v Líbyi, nebývalej vlne imigrácie. Dorazilo tam už cez 22 tisíc utečencov. Väčšinou sú to frankofónni imigranti a chcú do Francúzska.

Mnoho utečencov, ktorí smerujú cez more na juh Talianska, zahynie. Oficiálna štatistika mŕtvych neexistuje. Talianska charitatívne organizácie Fortress odhaduje, že v rokoch 2006 až 2008 prišlo v Stredozemnom mori o život na 3600 imigrantov.

Neotestovaná smernica?

Ministri na rokovaní Rady EÚ taktiež odmietli uplatniť smernicu, ktorá umožňuje poskytnúť utečencom dočasne ochranu členských štátov. Smernica vznikla v roku 2001 v reakcii na násilie v Kosove, ale zatiaľ nikdy nebola vyskúšaná, hoci sa občas objavujú návrhy na jej využitie počas najrôznejších kríz.

Väčšina členských štátov sa obáva, že by poskytovanie dočasnej ochrany viedlo k obrovskému prílivu imigrantov do Európy. Ochranu by pritom mohli získať len tí, ktorí sa nemôžu vrátiť do vlasti.

Ak by EÚ predsa len časom smernicu využila, každý štát by musel oznámiť, koľko je schopný prijať utečencov; išlo by sa o stovky až tisíce ľudí. Jednotlivé krajiny by im navyše museli poskytnúť na rok okamžitý vstup na pracovný trh a do sociálneho systému. Dočasnú ochranu je pritom možné poskytnúť na jeden rok a prípadne ju dvakrát predĺžiť, zakaždým o šesť mesiacov.

Jedinou možnosťou, ako sa môže Talianom či Malťanom od prílivu utečencov aspoň trochu uľaviť, zostáva prípadná ochota štátov niektoré imigrantov prijať. Podľa eurokomisárka pre vnútro Cecilie Malmströmová ochotu zatiaľ prejavili Belgicko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko a Slovensko, ktoré prijme asi desiatku utečencov, ktorí sú momentálne na Malte.

Palmová Riviéra

Východné pobrežie stredného Talianska má priaznivé klimatické podmienky, ktoré umožnujú príjemné prežitie dovolenky od mája do konca septembra. Palmovou riviérou je nazývaný úsek adriatického pobreží okolo mesta San Benedetto del Tronto, asi 100 km južne od Ancony, na dohľad od najvyššieho talianskeho hrebeňa Gran Sasso di Italia.

Najväčšia koncentrácia paliem prepožičiava tomuto pobrežiu exotický ráz a spolu so širokými piesočnatými plážami a azúrovými morom neporovnateľne čistejším ako v severných letoviskách je zárukou príjemne a aktívne strávenej dovolenky.

Turistické mesto San Benedetto del Tronto nachádzajúce sa vo vinohradníckej a rybárske oblasti je srdcom palmové riviéry. Niekoľkokilometrovej promenády lemujú tisícky urastených paliem. Množstvo plážových barov, rybársky prístav, dvakrát týždenne organizované trhy, štadión, dráhy pre jazdu na kolieskových korčuliach, bicykloch a možnosti spoločenského a športového vyžitia spestrujú preslnenú dovolenku.

Pláže sú z jemného piesku s miernym vstupom do mora, čo je optimálny predovšetkým pre detské radovánky. Pobrežie bolo ocenené modrou vlajkou Európskej únie.

Berlusconi k súdu nedorazil

Berlusconiho "Bunga Bunga" večierky sa stali minulý rok najpoužívanejším slovom v Taliansku. Posedenie s priateľmi, ako o nočných party hovorí sám taliansky premiér, mu zatiaľ toľko neuškodili. Teraz ale prichádza séria súdnych líčenie, ktorá by jeho život mohla podstatne zasiahnuť. A to aj napriek tomu, že Silvio Berlusconi sa do súdnej siene príliš neženie.

Jedným z prípadov je aj "aféra Ruby". Predseda vlády je v nej obvinený z pohlavného styku s vtedy neplnoletou Maročankou Ruby, ktoré vraj za eskort služby zaplatil. A tiež za zneužitie svojho postavenia, keď ju dostal z väzby, kam bola umiestnená kvôli krádeži.

Pojednávanie začalo v stredu u milánskeho súdu. Pred budovou sa tiesnilo na sto televíznych štábov z celého Talianska, ale napríklad i z Austrálie. Sudca totiž rozhodol, že sa celá vec bude prejednávať za zatvorenými dverami.

Pracovné povinnosti

Chýbal ale ako samotný Berlusconi, tak jeho právnici aj hlavné svedkyne Ruby. Taliansky premiér ako ospravedlnenie uviedol, že mu v prítomnosti zabránili pracovné povinnosti v Ríme.

Súd tak bol po desiatich minútach odročený, na 31. mája, píše o ostro sledovanej kauze talianska tlač. Obaja hlavní aktéri intímny vzťah vytrvalo popierajú. Berlusconi navyše tvrdia, že ide o sprisahanie, ktoré má za cieľ zničiť jeho politickú kariéru.

Zatiaľ čo takmer všetci Berlusconiho spolupracovníci po stále nových škandáloch vládu buď opuštějí, alebo svojho premiéra "karhajú", verejnosť je napospol rozdelená na dve polovice. Jedna, predovšetkým ženy a feministické aktivistky, chce jeho okamžitú rezignáciu, druhá sa na neho pozerá ako na "alfa samca", prototyp úspešného talianskeho zvodcu s nesmiernym charizmou, ktorému ženy doslova leží pri nohách.

Maročanka Ruby, ktorá vraj za svoje služby od Berlusconiho dostávala šperky aj peniaze, si medzitým užíva popularity. V marci bola "hviezdou", a zároveň spoločníčkou svojrázneho milionára Larryho Hagman, na viedenskom Plese v Opere. A to aj napriek tomu, že ako prezradila, valčík tancovať nevie - ovláda len brušný tanec.

Pozrite sa, ako Ruby vo svojej prvej reklame predáva "sprievodca láskou, ekonomikou, nálepkou aj reformami EÚ", knihu The Female Labyrinth.

Médiá sa zatiaľ snaží dozvedieť sa čo najviac ako o samotnom živote v Berlusconiho rezidencii, tak predovšetkým o dievčatách, vrátane tých pracujúcich pre eskortné služby, ktoré do domu na divoké večierky boli zvážanie. A čím viac ich fotiek budú mať, tým samozrejme lepšie.

Taliansky premiér ale trvá na tom, že aj keď v dome isté dievčatá boli, zúčastnili sa úplne pokojných spoločenských večerou, pri ktorých sa maximálne spieva alebo sa rozprávajú vtipy.

Víno zo slnečného Talianska: Biondi Santi

Talianske vína sa tešia masovej obľube po celom svete. Sú to najmä ideálne klimatické podmienky a bohaté skúsenosti vinárov, ktoré ponúka záruku špičkových vín. Jedným z najslávnejších talianskych vinárstviev je Biondi Santi, ktorý sa preslávilo usadlosti sadením odrody Brunello (Sangiovese Grosso) na konci 19. storočia.

Brunello sa vďaka svojim jedinečným vlastnostiam rozšírilo v celej oblasti a vyrába sa z neho najlepšie červené víno Toskánska - Brunello di Montalcino. Ak je Brunello di Montalcino kráľom toskánskych vín, Biondi Santi je právom považované za kráľa Brunella. Ostatne prestížny magazín Wine Spectator pred desiatimi rokmi poznamenal: "Prvé veľké talianske víno pochádza z Montalcino. Kde by Taliansko bolo bez veľkých vín z Biondi Santi? "

Vína Biondi Santi pravidelne získavajú najvyššie ocenenia od Gambero Rosso (prestížne sprievodca talianskymi vínami) a teší sa obrovskej obľube, rešpektu a uznania po celom svete. Biondi Santi pracuje na niekoľkých vinárskych usadlostiach. Usadlosť Il Greppo, v ktorej sa Brunello zrodilo, zostáva naďalej centrom diania a stále vyrába Brunello presne podľa pôvodného tradičného postupu. Naopak v usadlosti Villa Poggio Salvi, ktorá je druhým pivnicou Biondi Santi, sa pripravuje moderné a rafinované Brunello budúcnosti. Súčasný enológ Villa Poggio Salvi - Luca Belingardi - je vnukom Franca Biondi Santiho, majiteľa pôvodnej usadlosti "Il Greppo". Pivnice Il Greppo a Villa Poggio Salvi sú úzko späté a majú rovnakú filozofiu, ktorej základom je dôraz na výrobu vysoko kvalitných vín.

Spoločnosť La Fattoria vám teraz predstavuje štyri veľmi zaujímavé vína Biondi Santi, dve vína z pivnice Villa Poggio Salvi a dve tradičné vína z Il Greppo. La Fattoria spolupracuje s vinármi z celého Talianska, a to ako z tradičných oblastí, ako je napríklad Marchesi di Barolo v Piemonte, Biondi Santi v Toskánsku, Tedeschi v zóne Veneto, tak is vinári z menej známych regiónov. Medzi ne patrí napríklad Feudo di San Gregorio v Kampánii, Argiolas na Sardínii či Donnafugata na Sicílii.

Pokiaľ si budete chcieť vyskúšať naozaj exkluzívnu plnú chuť vín s nádychom talianskeho stredozemia, určite ochutnajte:

Brunello di Montalcino Il Greppo 2004 Sangiovese Grosso

Červené víno z historickej usadlosti Greppo, v ktorej sa Brunello zrodilo. Pôvodne sa nazývalo po svojom stvoriteľovi Biondi Santi. Až potom, čo ho začali pestovať a vyrábať ostatné vinári, bolo premenované na Brunello di Montalcino. Víno zreje tri a pol roka v malých súdkoch zo slavonského duba, potom ešte šesť mesiacov vo fľaši. Má plnú temnú farbu a vysokú viskozitu. Vo vôni je úžasne komplexný, od tabaku cez čierne plody až po korenia a kožu. Chuť je nezabudnuteľná, plná, teplá a dlhá, s krásne viazanými taníny. Aj cez svoju silu je jemné a elegantné. Je to veľké víno, ktoré patria medzi najlepšie vína na svete.

Rosso di Montalcino Il Greppo 2004 Sangiovese Grosso

Druhé tradičné víno dvory Greppo pochádza z mladších viníc, ktoré sú staré okolo desiatich rokov. Je to veľmi známe víno, vyhľadávané predovšetkým pre svoju intenzívnu vôňu s tónmi ovocia, čokolády a tabaku. V chuti je plné, dlhé, s krásnou čistotou prejavu a dobre viazanými taníny. Rok dozrievalo v barikových sudoch zo slavonského duba. Dubové drevo mu dodalo mäkký tanín, vôňu po vanilke a opálenom dreve. Toto víno je výborné k zverine a grilovaným steakom.

Brunello di Montalcino Villa Poggio Salvi 2003 Sangiovese Grosso

Brunello z viníc Villa Poggio Salvi Santi je spracované na víno moderným štýlom a nepotrebuje tak dlhé zrenie v sude a fľaši ako tradičné Brunello Il Greppo. Víno je štruktúrované, s elegantnými a mäkkými taníny výborne rozpustenými do ovocnej štruktúry vína. Veľmi pekné a obľúbené Brunello.

Tosca Villa Poggio Salvi 2006 Sangiovese Grosso

Víno intenzívnej, jasne rubínovej farby s elegantným a komplexným dojmom zrejúce 10 mesiacov v dubových sudoch zo Slavónie a potom ďalšie štyri mesiace vo fľaši. Vôňa pripomína korenie, tabak a vanilku. V chuti je veľmi harmonické, jemné, bohaté, zamatové a perzistentné. Výborné k cestovinám, pečené hydine a syrom.

George Clooney: Taliansko mi zmenilo život

Američan George Clooney netušil, ako pohodový a úžasný život v porovnaní s Kaliforniou môže človek zažívať v Európe a osobitne v Taliansku. Keď si totiž v Lombardii kupoval vilu, činil tak len a výlučne kvôli investičnej ponuke. Zem vôbec nepoznal a mal pocit, že tam strávia možno pár dní dovolenky. Potom ale ochutnal povestný La Dolce Vita az Talianska sa stal jeho druhý domov, ktorý mu kompletne zmenil život. Urobil ho pohodovějším.


"Bolo to čisto investičné rozhodnutia. Myslel som si, že by som tam strávil maximálne pár týždňov dovolenky. Potom som ale zistil, ako kúzelný život v Taliansku je a ako ma to upokojuje a zbavuje stresu. Dokážem potom pracovať veľmi produktívne a vozím si tam priateľov, ktorí mi robia spoločnosť, "pochvaľoval si Štyridsaťdeväťročný hollywoodsky krásavec v rozhovore pre britský The Sun.

Talianska dedinka Laglio ponúka Georgovi únik z šialenstvo obrovského Los Angeles a život v Lagliu sa tak diametrálne líši od toho kalifornského, že má občas hviezda Dannyho parťákov pocit, že je na inej planéte.

"Život tam ma úplne zbaví toho cirkusu, ktorý ako celebrita zažívam, je to skutočne veľmi príjemná zmena," dodal Clooney.

Oslava 150 rokov Talianska

Rím - Pri príležitosti 150. výročia zjednotenia Talianska sa dnes poprední predstavitelia krajiny, v čele s prezidentom Giorgio Napolitano a šéfom vlády Silviom Berlusconim, poklonili pred hrobkou kráľa Viktora Emanuela II. v Panteónu v Ríme. Česť vzdali tiež hrdinovi talianskeho boja za národné zjednotenie Giuseppe Garibaldimu.

"Oslavujeme to najlepšie v našej histórii. Keby boli Taliani zostali rozdelení do ôsmich malých štátov, bola by nás história zmietla, nikdy by sme sa nestali veľkým európskym štátom," vyhlásil Napolitano.

Už v noci na dnes viac než sto tisíc Talianov oslávilo výročie zjednotenia vlasti. Významné pamiatky na Apeninskom polostrove boli osvetlené v národných farbách, vrátane Oltáre vlasti v Ríme, pomníku vztyčeného na počesť prvého panovníka zjednotenej krajiny Viktora Emanuela II., Ktorý bol vyhlásený talianskym kráľom 17. marca 1861.

Historické centrum metropoly zaplavili davy ľudí, ktorí si prišli vypočuť árie z opier slávnych talianskych skladateľov Giuseppa Verdiho a Giacoma Puciniho interpretované pod šírym nebom. Oslavy sprevádzali ohňostroje, z ktorých najväčší - zeleno-bielo-červené - ožiarili o polnoci celé mesto. Podľa rímskej radnice prišlo na 100 000 ľudí.

Dnes oslavy pokračujú výstavami, premietaním filmov, koncerty, a to nielen v Ríme, ale aj v ďalších mestách, predovšetkým v Benátkach, Florencii alebo v Turíne, ktorý bol krátko prvou talianskou metropolou. Večer vyvrcholí prevedením talianske "národné" opery Nabucco Giuseppa Verdiho pod taktovkou Ricarda Mutiho.

Liga severu: Prečo oslavovať 150 rokov centralizmu?

Vlastenecké nadšenie však nie je viditeľné všade. Najmä kľúčový spojenec vlády Silvia Berlusconiho, nacionalistická Liga severu, ktorej poslanci v posledných dňoch pri niektorých ceremóniách ostentativně ignorovali štátnu hymnu, bol proti oslavám. Ich pozícia pranierovala nielen vládna väčšina, ale aj opozície. Liga severu, ktorá vystupuje tvrdo proti imigrantom, dlho usilovala o odštiepenie bohatých severných častí krajiny. Liga namieta, že nie je žiaduce organizovať takéto oslavy v čase ekonomickej krízy, a zdôrazňuje, že za takejto situácie nebolo vhodné vyhlásiť deň voľna.

Oslavy k 150. výročia zjednotenia Talianska Oslavy ku 150. výročia zjednotenia Talianska Poslanec Európskeho parlamentu za Ligu severu Mario Borghezio označil dnešok za "deň smútku". Kým všetok dnešný taliansky tlač sa odel do národných farieb a televízni reportéri si pripevnili kokardy, tlačový orgán Ligy severu Padania na titulnej strane hlásal: "150 rokov centralizmu, aké plytvanie!"

"Pozícia Ligy ku 150. výročiu uráža štát, ale predovšetkým pamiatku našich otcov, ktorí obetovali život za jednotu našej krajiny," vyhlásil šéf opozičnej strany Taliansko hodnôt Antonio Di Pietro.

Sláviť sa niektorým nechcelo ani na juhu krajiny. Malá strana Noi sud (My juh) domnieva, že taliansky juh nemá čo oslavovať, pretože ekonomická priepasť, ktorá ho delí od ostatné krajiny, zostáva rovnaká. "Až bude juh oslobodený, potom budeme radi oslavovať," vyhlásil jej predstaviteľ Arturo Iannaccone.

Dátum 17. marca 1861 je oficiálne považovať za dátum zrodu modernej Talianska. Tá bola predtým rozdelená na niekoľko štátov, nad ktorými vládli okrem iného rakúski Habsburci, francúzski bonapartisté či španielski Bourbonovci. Hnutie za slobodu a zjednotenie krajiny začalo v roku 1815 a vyvrcholilo v roku 1861 zjednotením; prvým panovníkom Talianskeho kráľovstva sa stal vtedajší sardínsky vládca Viktor Emanuel II.

Etiketa obchodného rokovania v Taliansku

Spoločenská etiketa a obchodné protokol majú svoje tradície, ktoré vychádza z národnej kultúry a zvyklostí. Súbor týchto pravidiel sa často u jednotlivých teritórií i štátov líšia av niektorých prípadoch existujú až zásadné rozdiely. Je preto nanajvýš žiaduce, aby účastníci rokovaní so zahraničnými partnermi mali aspoň približnú znalosť obchodného protokolu v danej krajine. Článok prináša súhrn základných pravidiel, ktoré je vhodné dodržiavať pri obchodnom styku so zahraničnými partnermi v Taliansku.

Oficiálnym jazykom, ktorým sa hovorí vo všetkých častiach Talianska, je taliančina. Staršia generácia je veľmi málo jazykovo vybavená, nemecky sa hovorí len v pohraničnej oblasti (v Tirolsku), francúzsky vie vzdelaná vrstva obchodníkov staršej generácie z oblasti Valle d'Aosta, s mladými obchodníkmi alebo vo veľkých firmách je možné sa dohovoriť anglicky. Najmä menšie firmy však ocenia všetky pokusy hovoriť a písať v talianskom jazyku. Pre trvalejšie styk je znalosť taliančiny nevyhnutná, a ak neviete taliansky, očakáva sa, že si aj na pojednávaní zaistíte tlmočníka sami. Po rokovaniach je nutné dojednané skutočnosti potvrdiť ešte písomne ​​(zaslať napr. faxom zápisnicu z rokovania), aby sa vylúčili akékoľvek neskoršie výhovorky spôsobené prekladom.

Hlavným komunikačným spojením v Taliansku je telefón. Preto sa tiež používa aj pre rokovanie, prípravu a potvrdzovanie schôdzok. Navrhujete Ak prvé rokovania listom, je vhodné odoslať ho včas (tj asi 3 týždne vopred). Samozrejmosťou je, že bude napísaný dobrú taliančinou. Cieľ rokovaní by mal byť popísaný v liste čo možno najpodrobnejšie. Talianski obchodníci však píšu listy neradi, preto sa stáva, že na odpoveď budete čakať dlhšie, než je obvyklé u nás. Ústne dohody vždy platí, a preto nie je zvykom zakaždým podpisovať písomný kontrakt. Ak chce český obchodník podpísať zmluvu, musí to sám navrhnúť a tiež na jej podpísanie trvať. Dohodnutú schôdzku je potrebné potvrdiť asi týždeň vopred a odporúča sa tiež overiť jej konanie asi 1-2 dni pred stanoveným dátumom rokovania. K zasielanie listov dnes mnoho talianskych firiem používa bežne aj faxov a e-mailov. Veľmi obľúbený je mobilný telefón. Môžete sa však stretnúť is tým, že najmä pri úvodných rokovaniach Taliani vypínajú alebo jednoducho nevezmú telefón, aby tak svojim partnerom naznačili, ako sú pre nich dôležití a aký význam rokovania s nimi pripisujú.

Pri stanovovaní stretnutia a posielanie korešpondencia je nutné rešpektovať talianske štátne sviatky a predovšetkým letné prázdniny, pretože veľa firiem má napríklad po celý júl alebo august celopodnikovej dovolenky. V štátnej a verejnej správe sa pracuje so zníženými stavmi, preto sú návštevy a rokovaní pracovných stretnutí v tomto období tiež menej vhodné. Pracovná doba zvyčajne začína v 9 hodín. Bežná je asi dvojhodinová prestávka na obed (siesta, od 12 do 14 hodín). Pracovná doba končí okolo 18. hodiny, ale v rade firiem sa často pracuje až do večera. Veľmi špecifické sú úradné hodiny v bankách - je potrebné vždy vopred overiť, kedy majú otvorené. V Taliansku sa dodnes bežne pracuje iv sobotu (deti chodia do školy). Pracovné stretnutia sa najčastejšie odohrávajú neskoro popoludní a navečer. Ak sú Taliani na rokovaní v cudzine, sú ochotní konať prakticky kedykoľvek: večer, počas dní pracovného voľna, cez víkend, čo v niektorých krajinách naráža na nepochopenie zo strany obchodných partnerov. Vždy je potrebné, aby technická dokumentácia bola spracovaná obsahovo dobre, ale stručne, vo farebnom a graficky dokonalom prevedení.

Pri rokovaniach sa stretnete s odlišným tempom a kultúrou. Obchodné rokovania bývajú rozdielne na severe a na juhu krajiny. V severnom Taliansku rad firiem pracuje s nemeckou a švajčiarskou precíznosťou. V južnom Taliansku možno úspešne obchodovať až po dlhšej osobné známosti s partnerom. Inak sa odporúča pracovať prostredníctvom miestnych zástupcov. Rokovania s Talianmi sú mnohokrát veľmi náročná, a to aj kvôli ich výbušné, hádavý povahe a neosobnímu prístupu k obchodu. Buďte však trpezliví. V priebehu rokovaní do svojich úst vložte aj dobre volené komplimenty. Je potrebné prijať taliansky výbušný štýl rokovaní, v ktorom sa odráža nielen hrdosť, zmysel pre poctivosť a serióznosť, ale aj častý sklon k improvizácii. Taliani radi improvizujú či sa dokonca až predvádzajú. Vždy však predvádzajú len to, čo sami veľmi dobre ovládajú; v každom prípade je tu zastúpený vysoký stupeň profesionality. Od svojich partnerov očakávajú okrem samozrejmé profesionality aj zdvorilé vystupovanie. Dokážu oceniť "dobré mravy". Pri komunikácii často používajú mimiky a radi gestikulujú, čo môže signalizovať ich zainteresovanosť či zapálenie pre danú vec, ale aj nespokojnosť. Taliani nie sú introverti, nič v sebe neskrývajú. Hneď sa dozviete, keď niečo nie je v poriadku. Rokovania s nimi môže pripomínať hádku, sú veľmi vznetlivý, ale nie nepriateľskí. Keď dosiahnu svoje, sú opäť milí. Ten, kto pred minútou vyzeral, že svojho obchodného partnera nenávidia, sa na neho zrazu usmieva. Ich štýl rokovaní pripomína letnej búrku, ktorá sa priazeň a za chvíľu opäť ustúpi peknému počasiu.

Pokiaľ hodláte obchodovať s Talianmi, musíte byť pripravení nielen na ich temperament, ale aj na ich úžasnú bojovnosť a potrebu o všetkom vyjednávať. Veľmi radi a dlho sa dohadujú, odsúhlasia, doslova sa handrkujú o každý groš, nikdy neakceptujú prvú ponukovú cenu (to si musíme uvedomiť aj pri našom dovoze). Rokovania o cene je nutné spájať s rokovaniami o platobných podmienkach, servise, záručných lehotách atď Dokážu byť veľmi tvrdohlaví. Majú vynikajúceho obchodného ducha. Sú stále v strehu a dokážu ťažiť z každej situácie. Nebojí sa zvyšovať hlas až kričať. Zistili, že keď na českej obchodníkov zvýši hlas, dosiahnu ľahšie svojho cieľa, a dokážu toho zneužívať. Taliani vedia prednášať aj pohŕdavé poznámky tým najprívetivejším tónom. Potom je na mieste nenechať si to páčiť a odpovedať rovnako vtipne. Ak chcete úspešne obchodovať s Talianmi, musíte ich štýl rokovania nielen plne akceptovať, ale tiež si ho osvojiť. Ani vo svojich firmách neocení tiché, nenápadné, vzorné a usilovných zamestnancov, ale skôr tých, ktorí si každý postup na vyššie miesto vie všemožne vybojovať, vykričať. Ako obchodníci sú podnikavejší a odvážnejší ako my, prekypujú energiou, majú veľa aj vynikajúcich nápadov, nie všetky však dotiahnu do konca, čo pramení pravdepodobne zo spontánnosti ich rokovaní a rozhodovaní. Vo chvíli, kedy majú konať a sú zavalení emóciami, neuvažujú vždy racionálne. Čech uvažuje skôr racionálne, ale rozhodnutie mu trvá dlhšiu dobu.

Taliani sú tiež veľmi náladoví. Ak majú zlú náladu, stretnutie radšej diplomaticky odložte. Preto je veľmi dôležité navodiť v úvode každého stretnutia príjemnú atmosféru, zahrať na ich nôtu, niečo pochváliť. Schôdzku je vhodné začať napríklad pochvalou krajiny, zmienkou o aktuálnom úspechu talianskych športovcov, prianím úspešného zakončenia rokovania apod Rokovania môžu byť nesmierne zdĺhavá, už uzavretá záležitosť sa môže znovu prerokovať. Nikdy pri rokovaní nesmiete svojho partnera uraziť. Vždy mu poskytnite dostatočný čas, aby svoj názor sám zmenil, a zachoval si tak tvár. Ak je označený nápad, myšlienka alebo pracovný návrh za zlý alebo dokonca hlúpy, je to v talianskej kultúre vnímané ako osobné urážka a útok, pretože bolo automaticky povedané, že nositeľ myšlienky je hlúpy. Taliani tiež neradi plánujú av ich práci nevládne systematickosť. Akékoľvek vzniknuté problémy však rieši prakticky okamžite, riešenie neodkládají, nebojí sa rozhodnúť. Najmä ak sú talianskej firmy na strane kupujúceho, očakávajú dodržiavanie dodacích termínov. Porušenie dodacích lehôt môže mať za následok vypovedanie zmluvy a ukončení spolupráce. Talianske firmy sú schopné akceptovať aj vyššiu cenu, pokiaľ budú mať stopercentnú istotu, že tovar bude dodaný v dohodnutom termíne av dohodnutej kvalite.

Neapol

Neapol (po taliansky Napoli, v nárečí nnapulitano napoly), hlavné mesto rovnomennej provincie a regiónu Kampánia, je tretie najväčšie mesto Talianska čo do počtu obyvateľov, ale tvoria, spolu so svojimi predmestiami, najväčší konurbáciu v krajine sa 3 121 397 obyvateľmi (údaje založené na informáciu Istat 2001) po aglomeráciu Miláno, a je na siedmom mieste najľudnatejších metropolitných oblastí Európy sa 4 400 000 obyvateľov na sotva 2 228,79 km2 (údaje od Svimez). Tiež budiz spomenuté, že v meste sídli 1 / 5 celkovej regionálnej populácie a ½ provinčné.

"Zvodné mesto", podľa slov Vittoria De Sicy vo filme z roku 1954 "Neapolský záliv (La Baia di Napoli)", je mnohými ľuďmi považovaná za jedno z najkrajších miest Talianska, ležiace v Neapolskom zálive, medzi Vezuvom a vulkanickým územím Campi Flegrei. Historické jadro mesta, s obzvlášť veľkým historickým a architektonickým významom, je cieľom domáceho i medzinárodného turizmu. V roku 1995 bolo zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Neapolskej panorama rovnako ako tunajšie typické produkty sa počítajú medzi najznámejšie symboly Talianska v medzinárodnom kolektívnom vedomí.

V roku 2008 Neapol smutne preslávila tzv odpadkový krízou, ktorá spočívala v tom, že vedenie mesta ani vyššia štátne úrady neboli dlhodobo schopné pre nedostatok kapacít skládok a spaľovní zabezpečiť odvoz odpadkov z mesta, ktoré sa tak hromadili v uliciach.

Mesto bolo pravdepodobne založené obyvateľmi gréckej osady Cuma asi v 8. storočia pred nl, na území v súčasnosti nazývané krajín decumani, neďaleko od miesta, kde stávalo už predtým existujúci mesto Partenope, neskôr nazývané Palepolis, «staré mesto», na dnešnej vrchu Monte ECHI; az toho dôvodu bola nazývaná Néa-polis, « nové mesto ».

V roku 326 pred nl v priebehu sannitských vojen Rimania dobyli Neapol. V priebehu stáročí hostila Neapol veľa rímskych cisárov, už tam trávili svoje voľné chvíle medzi vládnutím, zmieňovaný býva najmä veľmi dlhý neapolský pobyt cisára Felixa II. Roku 476 n.l. bol posledný rímsky cisár (Romulus Augustus) zosadený gótským kráľom Odoakrem a uväznený v Castel dell'Ovo. V 6. storočia bola Neapol dobytá Byzantínci pod vedením generála Fabricia III. Potom sa mesto stalo nezávislým vojvodstvom. V roku 1137 dobyli Neapol Normani, vojvodstva zmizlo a bolo nastolili Kráľovstvo sicílskej s hlavným mestom Palermom. Potom mesto pripadlo nemeckému cisárskemu rodu Hohenstaufovcov. V roku 1266 pápež postúpil sicílskej kráľovstvo Anjouovcům (vedľajšie vetve francúzskeho kráľovského rodu Kapetovcov), ktorí preniesli hlavné mesto z Palerma do Neapola. Tento presun hlavného mesta a prílišné množstvo daní spôsobili nespokojnosť sicílskeho obyvateľstva, ktoré v roku 1282 povstalo. Vtedy vypukla povstanie známe ako Sicílske nešpory (Vespro siciliana). V roku 1284 aragónsky kráľ Peter III., Ktorý uzavrel spojenectvo so Sicílčan, pripojil ostrov k svojmu kráľovstvu. Roku 1442 Aragonci dobyli tiež Kráľovstva napolské.

Roku 1501 bolo Neapolské kráľovstvo dobyté Španielmi. V priebehu vojen o španielske dedičstvo Rakúsko ovládlo Neapol (1707) a vlastnilo ju až do r. 1734, kedy sa kráľovstvo stalo opäť nezávislým. Pod vládou rodu Bourbonovcov sa Neapol stala jedným z najdôležitejších európskych metropol. Ku koncu 18. storočia bola Neapol dobytá oddiely Francúzov vedenými generálom (a neskôr cisárom) Napoleonom Bonapartom, ktorý neskôr zveril kráľovstvo (Neapol) svojmu bratovi Jozefovi. Roku 1815 po úplnej porážke Napoleona na Viedenskom kongrese sa Neapoli vrátila do rúk Bourbonovcov.

V roku 1860 bolo Kráľovstvo Sicílie dobyté tisíckou Giuseppa Garibaldiho a pripojené k Talianskemu kráľovstvu.

Roku 1973 vypukla v meste vplyvom zlých hygienických podmienok epidémie cholery, počas ktorej zomrelo 30 osôb.

Neapol je častým cieľom turistov ako východiskový bod pre návštevu pamätihodností v okolí, ako napr Pompeje, Kráľovská rezidencia Caserta, ostrovy Capri, Ischia a Amalfitánske pobrežia. Ale aj mesto samotné je bohaté na rozsiahle umelecké a architektonické dedičstvo a bolo v posledných rokoch vyhľadávané aj vďaka každoročnému máji pamätihodností (Maggio dei Monument) a ďalším turistickým a kultúrnym aktivitám.
[Upraviť] Historické paláce a múzeá
Castel dell'Ovo.
Castel Nuovo.

Neapol je preslávená svojimi hradmi. Hrad Castel dell'Ovo (Vaječný hrad, či Hrad zlatého vajcia), ktorý je súčasťou slávneho panoráme v zálive, Hrad Kapuánů vystavaný Viliamom I. Zlým (il Malo), na konci hlavného Decumánského obdobia, Maschio Angioino čiže Castel Nuovo (Nový hrad) , ktorý dominuje hradnému dvoru (Largo del Castello) a Radničnímu námestí (piazza del Municipio), Hrad sv. Eliáša, ktorý sa týči nad mestom na vrcholku vyvýšeniny Vomero, spolu s Kartúza Sv Martina.

Castel dell'Ovo sa takto nazýva preto, že podľa jednej Vergiliovej legendy tu bolo v hradnom sklepení ukryté vajcia, ktoré nieslo celú konštrukciu stavby a vo chvíli, keď by bolo rozbiť, zrúcalo by hrad a prinieslo skazu mestu. Vajcia údajne pochádza z ostrovčeka Megaride, kde sa v 7. stor. pnl vylodili Cumana a založili Partenope. Bolo tam tiež vystavané mesto Rímana Lucia Liciniom Luculla, opevnené Valentiniana III., A tiež hostilo zosadeného posledného rímskeho cisára Romula Augusta, ktorý tu krátko potom zomrel. Po striedavých udalostiach bolo v XII. stor. Normanmi postavené a neskôr reštrukturalizujú Aragonci. V súčasnosti sa tam konajú výstavy a sympóziá. Je tu voľný vstup. Za pozornosť stoja majestátne pevnosti a terasa s delami. Veľmi pôsobivá je rybárska dedina, ktorá vyrastá na základoch budovy.

Hrad Kapuánců bol postavený v roku 1153 Viliamom I. sicílskym, ai keď bol zamýšľaný ako kráľovského sídla, zažil len veľmi málo z dvorného diania. Veď vtedajší Sicílske kráľovstvo malo svoje hlavné mesto v Palerme. S príchodom Svébov, Fridrich II. sa často zdržiaval v Neapole a venoval sa opravám opevnenie hradu, ktorý bol strategicky posadený na hlavnej prístupovej ceste do mesta. Nakoniec pri príchode vládcov z Aragónskej dynastie, bola Kapuánská brána situovaná priamo pred Kapuánský hrad. Tá dnešná, renesančný, bola postavená kúsok od sochy kráľa Ferranta z Aragon, diela majstra Giuliana da Maiano. Za vlády španielskeho miestokráľa Dona Pedra z Toleda, boli s hradom spojené kráľovskej súdnej budovy. Na ďalších 500 rokov sa výraz "Castelcapuano" stal synonymom Súdu. Až pred niekoľkými rokmi začalo sťahovanie Úradu spravodlivosti do moderných budov dnešného Riadiaceho centra.

Hrad Maschio Angioino, alebo správnejšie Castelnuovo (Nový hrad), bol vybudovaný medzi rokmi 1279 až 1282 Karolom I. Anjouským a bol postavený ako kráľovský palác pre dynastiu z Anjou. Za doby Roberta z Anjou tam zdržiavali mimo iného Francesco Petrarca a Giovanni Boccaccio. Po aragónskej vpáde, bol hrad úplne prestavaný a zo starej stavby nezostalo nič, s výnimkou kaplnky Sv Barbory. Sa zahrnul päť veží a, ktoré ohraničujú silné múry. Mramorový víťazný oblúk, medzi stredovou a strážnou vežou, bol postavený v polovici 15. stor. Francescom Lauranou a preslávený vstup Alfonza I. Aragonského v Neapole 26. februára 1443. Vodná priekopa, dnes vysušený, mal podľa jednej legendy hostiť krokodíla, ktorý žral nešťastníkmi zatvorené v kobkách hradu, sa dnes preto nazýva krokodílej priekopa. Monumentálne Sála Barónov, kde sa dnes konajú schôdze mestskej rady, býval aj ústredné miestností hradu. Bola takto pomenovaná pretože v roku 1487 tu boli uväznení baróni, ktorí sa spikli proti Ferrantovi I. aragonskému, ním práve tu zhromaždených za účelom osláv sobáša jeho netere. Dnes tu sídli Mestské múzeum. V jeho hlavnom sále, Pietro da Morrone, po nástupe na trón ako Celestín V., v decembri 1294 - ako píše Dante - "zo zbabelosti spôsobil veľký odpor", keď otvoril cestu pre príchod Bonifáca VIII., Po (konkláve) porade, ktorá sa konala v rovnakej miestnosti.

Hrad sv. Eliáša bol vystavaný na vrcholku kopca Vomero okolo 1275 Karolom I. z Anjou a niesol meno Belforte. Úplne prestavaná v rokoch 1538 a 1546 miestokráľom Donom Pedrom z Toleda bola prevzatá aktuálna hviezdicový pôdorys. Hrad bol dejiskom posledného zúfalého odporu zástancov Neapolskej republiky proti Bourbonům v roku 1799. Dnes je, vďaka svojej priestrannosti a impozantnosť a vďaka nádhernému výhľadu na panorámu mesta, dejiskom medzinárodných stretnutí.

Kráľovský palác bol oporným bodom neapolskej moci od roku 1600 do roku 1946. Vystvěn z vôle miestokráľa Fernanda Ruiz de Castro, pod vedením architekta Domenica Fontana (di cui particolarmente notevole è la Monumental Faccio su Piazza plebiscit) a niekoľkokrát pretvorený ďalšími vládcovia. Sály sú prepychovo zariadené a vyfreskované v často rozdielnych štýloch v závislosti na panovníkovi, ktorý je práve obýval. Obzvlášť nádherné je mramorové Scalone d'onore (Schodisko cti). Exotická záhrada bola realizovaná v roku 1841. Priečelie bolo na konci 19. stor. obohatené o veľké sochy neapolských kráľov: Ruggero II. Sicílsky, Friedrich II. Štaufský, Karol I. z Anjou, Alfons V. Aragónsky, Karol V. Habsburský, Karol III. Bourbonský, Gioacchino Murat, Viktor Emanuel II. Savojský.

Kráľovská rezidencia Capodimonte bola postavená za vlády Karola III. v XVIII. stor. v už predtým existujúcom poľovníckom revíre na rovnomennom pahorku. Tu pobývali Ferdinand IV. a Gioacchino Murat, av roku 1950 bola budova prerobená na Národné múzeum, ako bolo pôvodne plánovalo. V salónoch sa nachádzajú diela od Michelangela, Rafaella, Botticelliho, Caravaggia a Tiziana, rovnako ako významná zbierka porcelánu. Rozsiahly park, ktorý dookola obklopuje palác, je považovaný za zelené pľúca mesta a zároveň je obľúbeným cieľom miestnych rodín cez víkendy.

Národné archeologické múzeum v Neapole, pôvodne v origináli Real Museo Borbonico (Bourbonský kráľovské múzeum) bolo pôvodne plánovalo na Capodimonte ako výstavná sieň pre zbierku farnesiánských mramorových sôch, ktoré Karol Bourbonský zdedil po svojej matke. Pri objave miest zasypaných pri erupcii Vezuvu, Pompeje a Herkulaneum, veľké množstvo zachránených nálezov a pozostatkov výbuchu prinútila panovníka k vytvoreniu Musea di maggiore Respiro (Múzeum posledného odpočinku) v Largo delle Pigna, budove zo 17. stor., predchádzajúcich kasárňach kavalérie, v tej dobe sídlo University. Adaptačné práce sa pretiahli až do roku 1818 a bol to teda Ferdinand I., kto je prvýkrát uvidel v celej kráse. V súčasnosti obsahuje rozsiahlu zbierku ručne vyrobených pochádzajúce z rímskej epochy, pôvodom z miest v Pompejach a Herkulaneu, mramorové sochy, mozaiky, rovnako ako jednu z najvýznamnejších egyptských zbierok, vrátane niekoľkých múmií, a to tých najlepšie zachovaných. Múzeum je považované za vôbec najvýznamnejšiu archeologické múzeum v Európe.

Divadlo sv. Karla (Teatro di San Carlo), slávnostne otvorené 4. novembra 1737 je dnes najstaršou činnú operné scénou v Európe. Svojimi rozmermi a celkovým poňatím sa stala prototypom všetkých ostatných operných divadiel. Pre mesto bola veľmi významná aj veľká neapolská hudobná škola. V roku 1816 bol musel byť v dôsledku požiaru reštaurovaný, a súčasné priečelia, lodžie a dvorana sú z tej doby. Medzi umelecké šéfmi divadla patrili napr Gioacchino Rossini a Gaetano Donizetti.

Kalendár ženského prirodzenia

Taliansky fotograf Olivier Toscana, s ktorého menom sú spojené početné škandály, predstavil vo Florencii reklamný kalendár tvorený fotografiami ženských prirodzení. Feministická združenia sú z jeho počinu doslova v šoku.


"Chcel som zbaviť pozlátka tradičné módne fotografie, kde sa objavujú ženy na vysokých podpätkoch s ostro červenými perami, kde sa ukazuje všetko okrem trojuholníka ženského sexu, pravého jadra zvádzanie," vysvetľuje fotograf Olivier Toscana.

Kalendár už vyšiel v 76 tisícoch výtlačkoch a bude predávaný spolu s talianskou verziou magazínu Rolling Stone, sľubuje konzorcium Vera Pelle (Pravá koža) na svojich internetových stránkach, pre ktoré Toscana kalendár pripravil. Ide o skupinu garbiara, ktorí používajú prírodné farbivá získané z rastlín.

Podľa Toscaniho sú fotografie symbolom prirodzenej krásy.

S tým však nesúhlasí feministická združenia, ktorá s ostrou kritikou dlho neotáľali. "Sme pobúrenie týmto využívaním ženského tela k reklame," vyhlásila Roberta Gavagnová z asociácie Artemisia bojujúci proti násiliu.

Toscana, ktorý si vybudoval svoju kariéru na škandáloch, si tak zrejme môže pripísať ďalšie čiarku.

Na konte má napríklad knihu Reklama je navoňaná zdochlina alebo kontroverzné kampaň pre odevný firmu Benetton, kedy zachytil muža umierajúceho na AIDS, či fotografie odsúdených k smrti v Spojených štátoch. Niektoré jeho kampane boli v Taliansku zakázané, predovšetkým tá, kde zachytáva dvojicu homosexuálov, ktorí sa navzájom láskajú na pohovke z čiernej kože. Pobúrila tiež kampaň, v ktorej využil snímka mladej ženy trpiace anorexiou.

Rada pre dohľad nad reklamou vo štvrtok konzorcium Vera Pelle vyzvala, aby tomuto kalendáru nerobilo reklamu, pretože ide o útok na dôstojnosť človeka, lebo sa tu "ženské telo prirovnáva k zarobené kožu".

Miláno

Miláno (taliansky Milano, v milánskom dialekte Milan) je druhé najväčšie talianske mesto, hlavné mesto oblasti Lombardia a provincie Miláno. Je slávne ako mesto obchodu, bánk a módy, ako sídlo opery La Scala a futbalového klubu AC Milan. Je tu tiež veľká gotická katedrála a mnoho ďalších pamiatok. Mesto sa nachádza v nížine v západnej časti Lombardia a pretekajú ním len malé rieky (Lambrou, Olona Seveso), väčšinou pod zemou. Samo mesto má 1,3 milióna obyvateľov, s rozsiahlou a súvislou okolité aglomerácií až 4 miliónov.

História

Latinský názov mesta Mediolanum, z ktorého sa odvodzuje názov Milano, je zrejme keltského pôvodu a znamenal "mesto uprostred roviny". V piatom storočí pred nl tu bolo sídlisko keltských Insubrů, ktoré roku 222 pnl dobyli Rimania. Roku 293 za cisára Diokleciána sa stalo hlavným mestom západnej Rímskej ríše a roku 313 tu cisár Konštantín I. ediktom milánskym povolil v celej ríši kresťanstvo. Roku 402 mesto obliehali Visigóti a cisárska rezidencia sa presťahovala do Ravenny. Potom bolo mesto niekoľkokrát dobyté a zničené, roku 539 Longobardmi (odtiaľ názov provincie Lombardsko) a roku 774 je dobyl Karol Veľký a pričlenil k svojej ríši.

Roku 1162 je dobyl a vyplienil cisár Fridrich I. Barbarossa za účasti slovenského vojska kniežaťa Vladislava II., Ktorý za to dostal kráľovský titul. Dobývanie Milána, pri ktorom sa českí bojovníci vyznamenali odvahou, ale aj krutosťou, líči Dalimilova kronika. Čoskoro obnovenej mesto stálo na čele Lombard ligy miest (1167) a od roku 1184 sa stalo vojvodstvom, ktorému vládli rody Visconti a neskôr Sforza. Za nich sa Miláno stal jedným zo stredísk talianskej renesancie, ale aj Signoria a najmocnejším a najobsažnejší štátom na polostrove.

Roku 1515 dobyl mesto francúzsky kráľ František I., už roku 1525 je ale dobyl cisár Karol V. a mesto prešlo do držby španielskych Habsburgovcov. Od 18. storočí sa Miláno stal centrom novej opery: tri opery tu napísal Mozart a divadlo La Scala neskôr preslávili premiéry diel Belliniho, Donizettiho a Verdiho. Roku 1796 dobyl mesto Napoleon I., ktorý Miláno vyhlásil za hlavné mesto Talianskeho kráľovstva a dal sa v tunajšom dómu korunovať talianskym kráľom. Po Napoleonovom páde vrátil Viedenský kongres 1815 Lombardsko Rakúsku.

Protirakúsky povstanie v Miláne roku 1848 síce maršal Radecki po čase potlačil, no po porážke pri Solferine 1859 sa Rakúsko muselo Lombardia vzdať v prospech zjednocujúcej sa Talianska. V tomto zjednocovaní hral Miláno vedúcu úlohu a stal sa strediskom talianskeho priemyslu, železníc i financií. Roku 1919 tu Mussolini založil svoje fašistickej hnutia a odtiaľ zahájil 1922 svoj pochod na Rím. V okolí Milána bol tiež 1945 zajatý a popravený.

V povojnových rokoch sa do Milána sťahovali tisíce ľudí z južného Talianska a počet obyvateľov vyvrcholil roku 1971. Potom síce poklesol, ako sa ľudia sťahovali do okolia, v posledných rokoch ale opäť stúpa.

Pamiatky

* Dóm, postavený v rokoch 1386-1510, s priečelím prestavaným za Napoleona 1805, je svojimi rozmermi (dĺžka 157 m, šírka 92 m, výška klenby 45 ma výška centrálnej veže s pozlátenou sochou Madony 106 m) tretia najväčšia na svete a môže pojať až 40 tisíc ľudí. Vnútri je bohatá výzdoba, najmä renesančné a barokové.
* Divadlo La Scala, vystavané po požiari v rokoch 1776-1778 za cisárovnej Márie Terézie, má dnes cez 2800 miest a je jednou z najslávnejších operných scén.

Leonardo da Vinci: Posledná večera v Santa Maria delle Grazie

* Renesančný hrad rodiny Sforzu.
* Románska bazilika svätého Ambróza (Sant'Ambroggio, okolo r. 1100).
* Antická bazilika svätého Vavrinca (San Lorenzo, okolo r. 500, zariadená v 16. storočí).
* Biblioteca Ambrosiana, založená milánskym arcibiskupom Frederic Borromeo (1564-1631) ako prvá verejná knižnica na európskej pevnine, s veľkými zbierkami rukopisov a kresieb, najmä jedinečnou zbierkou kresieb Leonarda da Vinciho a jeho denníkov.
* Kostol Santa Maria delle Grazie s Leonardovo freskou Posledná večera (1405-1498).

Pohľad do Galérie Viktora Emanuela II z Piazza del Duomo

* Galéria Viktora Emanuela II je zastrešená pasáž zložená z dvoch na seba kolmých arkád so sklenenými stopy, ktoré v mieste svojho kríženia vytvřejí oktagonálny priestranstvá so sklenenou kupolou. Hlavným vstupom je monumentálny oblúk z Piazza del Duomo (Námestie Dómu) Stavba bola navrhnutá talianskym architektom Giuseppem Mengonim v roku 1861 a postavená počas rokov 1865 až 1877 a to primárne ako luxusné nákupné centrum, ktorým od ostáva iv súčasnosti.

Punk výstava Rím

Zatiaľ sa vraj žiadna expozícia ani publikácie nevenovala umeleckému rozmeru punkrock, ktorý sa vyvinul ako antikultura vo Veľkej Británii, Francúzsku, Holandsku, Nemecku, Švajčiarsku a Taliansku v druhej polovici 70. rokov. Putovná výstava sa objavia aj vo Švajčiarsku a Francúzsku.
Punk stále ovplyvňuje umenie a módu

Výstava Europunk sa snaží ukázať, že toto hnutie stále ovplyvňuje nielen hudbu, ale aj vizuálne umenie a módu, povedal riaditeľ Francúzskej akadémie Eric de Chassey. Expozícia začína vzácnym videozáznamom prvého televízneho vystúpenia Sex Pistols v roku 1976 a končí prvým výstupom skupiny Joy Division v BBC v roku 1979.

Podarilo sa zhromaždiť viac ako 500 predmetov zo súkromných zbierok a múzeí z celej Európy. Jedná sa hlavne o plagáty, koláže, tričká, koncertné letáky a novinové články. Sú tu ale aj slávna diela, ako portrét britskej kráľovnej sa zahalenýma očami a nápisom God Save The Queen od Jamieho Reida.

Najväčšie mestá

S takmer 60 miliónmi obyvateľov podobne ako Veľká Británia a Francúzsko patrí Taliansko k najľudnatejším štátom Európy a je najľudnatejší z celej južnej Európy. Hustota zaľudnenia je priemerná (190 obyv. / km ²). Prirodzený prírastok je v súčasnosti mierne stagnujúci. Stredná dĺžka života je u žien 80,5 au mužov 74,1 rokov. Taliansko má štvrtú najstaršie populáciu na svete.

Mestá


Urbanizácie dosahuje 67%. V Taliansku je veľa miest s viac ako sto tisíc obyvateľmi. Všetky veľké talianske mestá zápasia s rýchlym úbytkom obyvateľov. Tabuľka ukazuje počet obyvateľov u desiatich najľudnatejších talianskych miest.

Najľudnatejšia mesta

* Rím (Roma) (2 774 000 obyvateľov)
* Miláno (Milano) (1 256 000 obyvateľov)
* Neapol (Napoli) (1 004 000 obyvateľov)
* Turín (Torino) (903 000 obyvateľov)
* Palermo (687 000 obyvateľov)
* Janov (Genova) (610 000 obyvateľov)
* Bologna (374 000 obyvateľov)
* Florencia (Firenze) (356 000 obyvateľov)
* Bari (317 000 obyvateľov)
* Catania (313 000 obyvateľov)
* Benátky (Venezia) (272 000 obyvateľov)